V posledných rokoch prebieha na Slovensku intenzívna diskusia o budúcnosti poľnohospodárstva, správy pôdy a jej využívania. Súčasťou tejto diskusie sú aj legislatívne zmeny týkajúce sa pozemkových úprav, ktoré majú za cieľ zefektívniť procesy, znížiť náklady a reagovať na nové výzvy, ako je zmena klímy a potreba zadržiavania vody v krajine. Okrem toho sa otvárajú aj otázky týkajúce sa potravinovej sebestačnosti, zdražovania potravín a transparentnosti v oblasti územného plánovania.
Novely zákona o pozemkových úpravách a ich dôsledky
Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorá prináša niekoľko kľúčových zmien. Jednou z nich je ustanovenie opatrovníka v prípade úmrtia alebo vyhlásenia vlastníka pozemku za mŕtveho počas procesu pozemkových úprav. Opatrovník bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, s preferenciou manžela alebo detí, ktorí sa prevažnú časť roka zdržiavajú v obci, kde prebiehajú úpravy. Ak táto podmienka nie je splniteľná, opatrovníkom sa stane obec. Ministerstvo pôdohospodárstva uviedlo, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav zanikajú pôvodné pozemky a vznikajú nové, spolu so súvisiacimi vecnými právami. Očakáva sa zrýchlenie procesov a zníženie nákladov.
Ďalšou významnou zmenou je rozšírenie dôvodov na vykonanie pozemkových úprav od septembra. Legislatívny návrh tiež reaguje na zmenu klimatických podmienok, zameriavajúc sa na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine. Novela odstraňuje nesúlad medzi zákonom o pozemkových úpravách a inými súvisiacimi legislatívnymi normami. V prípade, ak sa pozemkové úpravy vykonávajú na podnet okresného úradu, môžu byť nariadené so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sú iniciované žiadosťou fyzickej alebo právnickej osoby, povoľuje ich okresný úrad.
Ministerstvo tiež zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, je pravidelne obhospodarovaný a podlieha pestovateľským operáciám, zostáva vo vlastníctve tejto osoby. Novela tiež zavádza osobitný kvalifikačný predpoklad pre vedúcich projektov pozemkových úprav, ktorý bude možné získať skúškou pred špecializovanou komisiou.
Napriek týmto legislatívnym novinkám ministerstvo neočakáva výrazné zrýchlenie samotného procesu pozemkových úprav, ktorý v priemernom katastrálnom území trvá približne päť rokov. Podľa odborníkov sa procesy pozemkových úprav dostali do „začarovaného kruhu takmer byrokratických postupov“. Urýchliť by sa mohlo skôr zadávanie nových úprav, čo by si však vyžiadalo zvýšenie finančných prostriedkov a personálnych kapacít. Komplexné pozemkové úpravy sa skladajú z troch častí, pričom pri „komplexných“ úpravách nasleduje ešte štvrtá časť - realizácia spoločných zariadení a opatrení. Vlastník je počas celého procesu pravidelne informovaný a dostáva dôležité dokumenty, ako sú výpisy z registrov pôvodného a nového stavu a návrh zásad umiestnenia nových pozemkov, ku ktorým môže podávať pripomienky.
Potravinová sebestačnosť a výzvy slovenského poľnohospodárstva
Otázka potravinovej sebestačnosti Slovenska je dlhodobo diskutovanou témou. Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty poukázal na to, že sebestačnosť je komplexný pojem, ktorý si vyžaduje hlbšie zamyslenie. „Chceme, respektíve kto chce sebestačnosť? Dokážeme ju zaistiť, môžeme ju zaistiť a smieme ju zaistiť? Je sebestačnosť zdôvodniteľná a potrebná?“ kladie si otázky. Zamýšľa sa nad tým, či je sebestačnosť obmedzená len na produkujúcich jednotlivcov alebo rodiny, alebo či zahŕňa aj neprodukujúce subjekty, a či je vôbec možná na úrovni obce, mesta, štátu či celého sveta.
Konkrétne príklady poukazujú na problémy v rôznych sektoroch. V prípade cukru, napriek takmer 100 % sebestačnosti z dvoch cukrovarov, sú cukrovary v rukách nemeckých majiteľov, čo vzbudzuje otázky o ich rozhodovaní ohľadom domácej produkcie. Paradoxom je situácia so zemiakmi, ktoré sú považované za „druhý slovenský chlieb“, pričom transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla len 40 % sebestačnosť. Tragikomické je aj to, že napriek hrdosti na bryndzu ako národnú potravinu, sa na Slovensku spotrebuje dvakrát viac mozzarelly. Slovensko je síce tretím najväčším dodávateľom syrov do Česka, no v produkcii hrozna a vína dosahuje len 40 % sebestačnosť. Pestovanie viniča má pritom kultivujúci vplyv na krajinu a ľudí, ako to ukazujú príklady Francúzska, Talianska a Španielska.
Ovocinárstvo: Potenciál a prekážky
Ovocinárstvo na Slovensku sa snaží udržať moderný trend pestovania, ktorý je bežný vo vyspelých krajinách EÚ. Na Slovensku je evidovaných takmer 6 500 hektárov sadov, z čoho len 3 500 hektárov má aspoň priemernú technickú vybavenosť. Koncepcia rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035 poukazuje na významný pokles výmery ovocných sadov, ktorý predstavuje 200 až 300 hektárov ročne. V rámci navrhovanej koncepcie sa počíta s každoročnou výsadbou približne 300 hektárov sadov, z čoho 250 hektárov by tvorili jablone. Týmto tempom by sa do roku 2027 mohlo dosiahnuť minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov, čím by sa celková produkcia ovocia mohla zvýšiť na požadovaných 120 až 150 tisíc ton.
Zmena klímy prináša aj negatívne dôsledky, ako je častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov a dlhších období sucha. Na druhej strane sa predpokladá možnosť pestovania ovocia typického pre južnú Európu. Dôležité je však znižovanie prahu škodlivosti škodcov prostredníctvom integrovanej ochrany rastlín. Mnohí pestovatelia sú ekologicky zmýšľajúci, no tlak na produkciu vizuálne bezchybného ovocia ich niekedy núti k iným postupom.
Mimoriadne náročná na ľudskú prácu je celoročná ovocinárska výroba. Problémom je, že takmer 20 až 30 percent domácej produkcie ovocia sa nedokáže pozberať kvôli nedostatku pracovnej sily. Tento nedostatok sa prejavuje v neschopnosti včas vykonať rezy, prebierky ovocia a zelené práce. Ovocinári už dlhšie avizujú potrebu riešenia nedostatku sezónnych pracovníkov. Návrh riešenia zahŕňa zníženie odvodového zaťaženia a zadefinovanie inštitútu sezónnych prác. Existujú obavy, že sa bude hovoriť len o slovenských zamestnancoch, pričom by sa mali využiť aj študenti, dôchodcovia a nezamestnaní.
Ako štát (NE)pomáha drobným poľnohospodárom časť 2.
Zdražovanie potravín a ekonomické tlaky
Stúpajúca inflácia sa výrazne odráža na cenách potravín. Výrobcovia, ako napríklad Kofola a Dr. Oetker, už pristúpili k zdražovaniu, pričom spoločnosť Intersnack plánuje zvýšenie cien od nového roka v priemere o desať percent. Hlavným dôvodom sú rastúce ceny surovín, ako je slnečnicový olej, kukurica a pšenica, ktoré dosiahli 13-ročné maximum. K tomu sa pridávajú vyššie náklady v živočíšnej výrobe na kŕmne zmesi, ako aj vyššie náklady na dopravu a spracovanie.
Mlynári, pekári, hydinári a mliekari upozorňovali na nutný rast odbytových cien. Menšie pekárne už k zmene pristúpili, no dodávatelia do veľkých obchodných sietí stále vyjednávajú, pretože obchodníci sa zdražovaniu bránia. Výrobcovia sledujú aj vývoj cien energií. Realita zvyšovania odbytových cien sa zatiaľ neodráža v plnej miere, pretože dohody medzi dodávateľmi a odberateľmi sú individuálne.
Územné plány a stavebné pozemky
Informácie o tom, či je parcela stavebná, je možné zistiť z územných plánov obcí a miest, ktoré sú zverejňované na ich webových stránkach. Územný plán je pre obec záväzný, avšak nie každá obec ním disponuje, čo môže niektorým vyhovovať. Existujú prípady, kedy majitelia pozemkov blokujú realizáciu dôležitej infraštruktúry. V prípade potreby existuje inštitút vyvlastnenia, ktorý má však striktne daný postup.
Pri kúpe pozemku alebo plánovaní stavby rodinného domu či chaty je dôležité overiť si plány zastupiteľstva s využitím okolitého územia prostredníctvom aktuálneho územného plánu. Pozor si treba dávať aj na jeho zmeny, ktoré by sa podľa zákona mali aktualizovať každých päť rokov, no v praxi sa niekde aktualizujú aj každý rok. Občan by sa mal zaujímať o dianie vo svojej obci a zistiť, či parcela podľa parcelného čísla je vyčlenená na plánovanú výstavbu. Grafické zobrazenie značiek a farieb v územných plánoch by malo byť jednotné. Iniciatíva ÚzemnéPlány.sk sleduje tvorbu územných plánov v procese pripomienkovania s cieľom dostať všetky informácie o nehnuteľnostiach na jednu webovú stránku.
V kontexte týchto tém je dôležité si uvedomiť vzájomnú prepojenosť legislatívnych zmien, ekonomických faktorov a plánovania rozvoja územia. Efektívne pozemkové úpravy, podpora domácej produkcie a transparentné územné plánovanie sú kľúčové pre udržateľný rozvoj Slovenska.
tags: #tretinkove #pivo #biely #kostol #hruz