"Nečítajte tento článok, ak nechcete vyčarovať úsmev na tvári!" odporúča sa pri úvode do fascinujúceho sveta piva. Tento nápoj, ktorý sprevádza ľudstvo od nepamäti, nie je len zdrojom osvieženia a spoločenského styku, ale aj katalyzátorom mnohých historických a vedeckých objavov. "Čítajte tento článok pri pohári dobrého piva!" - táto rada dodáva konzumácii tohto článku tej správnej atmosféry. História objavu a výroby piva je totiž pretkaná úžasnými udalosťami, ktoré sú spleťou báchoriek, hypotéz a zmesou zdokumentovaných udalostí. Tieto udalosti odzrkadľujú spočiatku neúspechy spolu s malými, či väčšími náhodami, neskôr sú to sny s vôľou. Je v nich odhodlanie, ktoré je spojené s empirickými skúsenosťami v danom časovom období. To, čo nás posúva od fikcie k pravde, je iba výpovedná hodnota archeologických výskumov a zdokumentovaných písomných zmienok, ktorých cieľom je zachovať a uložiť tieto udalosti ak nie na večnosť, tak aspoň na dlhý čas!
Svet a udalosti v ňom, ktoré budeme opisovať, si možno nedokážeme vôbec predstaviť, nakoľko sa časovo vraciame o 11 000 - 15 000 rokov dozadu. Je to časové obdobie prechodu z Mezolitika do Neolitu (mladšej doby kamennej), ktorá začala 10 tisíc rokov pred Kristom. Týka sa posledného obdobia kultúr lovcov a zberačov v Európe. V evolučnom vývine sa presadil rod Homo sapiens sapiens, no neznamená to, že sme sa medzi rodmi nekrížili. Každý z moderných Európanov má približne 2% DNA z Homo sapiens neanderthalensis. Domovom ľudí boli jaskyne, žili v spoločenstvách a na to, aby prežili, potrebovali veľmi dobrú schopnosť loveckých a zberačských skúseností. Ľudia žili iba z nazbieraného, alebo uloveného. Sexuálna deľba práce tak, ako nám ju kedysi knižne naordinovali, neexistuje. Ženy neboli výhradne zberačkami a pomocnicami v „domácnosti“. Podieľali sa aj na love! Priemerný vek mužov bol 42 rokov a žien o 10 rokov menej.
Ľudia prijali nový spôsob života. Vďaka poľnohospodárstvu prešli takzvanou neolitickou revolúciou. Je to doba začiatku príbehu, kedy ľudia využili prírodu, aby im poskytla potrebné statky pre život. Prestali byť koristníkmi, základné prostriedky obživy si začali kryť cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domáceho zvieratstva. Objavili pravidelnosť striedania ročných období a biologických cyklov rastlín a zvierat, nastala domestikácia plodín a zvierat. Opustili obývateľné jaskyne a začali si stavať obydlia v blízkosti vysiatych polí.
Výroba a konzumácia širokej škály alkoholických nápojov sa považujú za dôležité aspekty spoločenského, ekonomického, náboženského a rituálneho života v Európe v dobe železnej, vo vikingských kultúrach a v ranostredovekej Európe. Ako povedal Platón: "Musel to byť veľmi múdry človek, kto vynašiel pivo." Táto myšlienka nás privádza k otázke pôvodu tohto nápoja, ktorá je zahalená rúškom tajomstva a obklopuje ju hneď niekoľko hypotéz.
Hypotézy o Vzniku Piva: Od Náhody k Ženskej Inventívnosti
História piva je plná otáznikov a rôznych teórií o jeho vzniku. Niektoré z nich sa opierajú o archeologické nálezy, iné o folklórne tradície a ďalšie o logické predpoklady.
Hypotéza 1: Objav Náhodou
Jedna z najrozšírenejších hypotéz tvrdí, že pivo nebolo vynájdené, ale objavené. Vzniklo náhodným nakvasením, keď do nádoby so surovinou natiekla nedopatrením voda, pričom došlo vplyvom tepla k samovoľnému kvasnému procesu za pomoci divokých kvasiniek. Vznikol tak mierne alkoholický nápoj. Jeho objav bol nevyhnutný, akonáhle sa rozšírilo zhromažďovanie divokých obilných zŕn po skončení poslednej doby ľadovej v oblasti známej ako Úrodný polmesiac. Tieto obilné zrná rástli v tejto oblasti nadivoko a poskytovali vzrušujúci, ale spoľahlivý zdroj potravy. Obilniny nie sú vhodné na konzumáciu v surovom stave, no je možné ich pripraviť na konzumáciu zhruba tak, že ich rozdrvíte a potom namočíte do vody.
Spočiatku boli asi len primiešané do nádoby s vodou, kde sa pridali rôzne prísady, ako sú orechy a rôzne bobule. Potom sa pomocou nástroja vkladali dovnútra nádoby kamene zohriate v ohni. Zrná obsahujú malé granule škrobu a po vložení do horúcej vody absorbujú vlhkosť, potom prasknú, uvoľnia škrob a vodu zahustia. Teplo aktivuje enzýmy, ktoré začnú rozkladať reťazce škrobu na jednoduché cukry. Ak necháte takúto zmes dostatočne dlho na vzduchu, tak sa do vychladnutej zmesi dostávajú vzdušné kvasinky a dochádza ku kvaseniu. Kvasinky skvasujú cukry a tým pádom vytvárajú alkohol a oxid uhličitý. A pivo uzrelo slnko sveta. Táto teória poukazuje na to, že proces fermentácie bol zrejme prvotne objavený neúmyselne, ako dôsledok skladovania obilnín vo vlhkom prostredí.
Hypotéza 2: Ženy ako Pivo-Vynálezkyne
Druhá hypotéza, ktorá sa opiera o príspevky britskej historičky a pivnej someliérky Jane Peytonovej, tvrdí, že pivo vymysleli ženy. Podľa tejto teórie varenie piva začalo rozvíjať ženy, keď zmiešali zrná obilnín s vodou a bylinkami. Varili ich… a z tejto intuitívnej zmesi poháňanej potrebou výživy vyšlo varenie, ktoré spontánne kvasilo. Čoskoro začali rozvíjať svoje schopnosti pri výrobe tejto hustej a kalnej, ale zároveň veľmi výživnej tekutiny, ktorá dokázala potešiť ducha. Podľa Peytonovej v tom čase o niekoľko tisíc rokov ich veľká znalosť znamenala, že boli jediné, ktoré mohli pivo vyrábať a tiež ho predávať. Táto teória je podložená aj archeologickými nálezmi, ktoré naznačujú, že ženy hrali kľúčovú úlohu v spracovaní obilia a výrobe potravín v neolitických komunitách. V mnohých starovekých civilizáciách, vrátane Sumerov, Babylončanov a Egypťanov, boli ženy zodpovedné za výrobu piva. Dokonca sumerské a babylonské kňažky boli jediné, ktoré mohli pivo vyrábať. V Egypte proces výroby piva riadili tiež ženy, ktoré sa starali o domácnosť. Egyptské ženy vynašli rôzne druhy piva, ktorými osviežovali robotníkov alebo boli určené na vývoz.
Hypotéza 3: Chlieb Predchádzal Pivnému Nápoju
Tretia hypotéza spája vznik piva s výrobou chleba. Na starovekom Blízkom východe bolo pivo a chlieb tak úzko spojené, že niektorí moderní vedci sa pýtali, aké prvé zručnosti ovládali naši predkovia - varenie alebo pečenie? Pivovary z Egypta do Mezopotámie vyrábali pivo pečením cesta z mletých naklíčených obilnín - a potom bochníky dávali do nádob s vodou, kde sa maltózové cukry premieňali na alkohol. Táto starodávna tradícia pretrvala celé storočia a krajiny. Jedným z obľúbených ruských nápojov je kvas - tmavý bublinkový nápoj z chleba, vody, droždia a cukru. Táto metóda by mohla vysvetľovať, prečo sú v niektorých kultúrach pivné chleby základom pre výrobu piva. Pečením cesta sa škrob premieňal na cukry, ktoré potom mohli fermentovať vo vode.
Pivo a Civilizácie: Od Sumerských Tabuliek po Zákony Hammurapiho
Hypotézy sú na to, aby sa buď vyvrátili alebo potvrdili. Príbehy sú na to, aby vyprávali, alebo aby sa na ne zabudlo. To, ako vzniklo pivo, sa pravdepodobne už presne nedozvieme, lebo v spleti tých najstarších vykopávok nie sú písané žiadne príbehy. Prečo? Lebo pivo je staršie ako písmo! Udáva sa, že výroba piva dokonca vznikla nezávisle na sebe na viacerých miestach súčasne a tým pádom nie je viazaná na jedno miesto.
Prvé dôkazy o výrobe piva siahajú až do dávnej minulosti, okolo roku 2800 pred n.l., keď ešte neexistovali žiadne písomné záznamy. Archeologické nálezy niektorých nádob a cedidiel však svedčia o tom, že už neolitickí ľudia v Mezopotámii dokázali vyrábať a piť pivo. Cedidlá im slúžili na to, aby mohli oddeliť z piva zrnká z obilnín, ktoré tam ešte zostali po vykvasení. Jazykovedci dokonca dokázali existenciu piva ešte pred príchodom najstaršieho národa Sumerov v Mezopotámii, pretože to boli práve oni, ktorí zaradili do svojej slovnej zásoby pojmy ako kaš (pivo) alebo bulug (slad). Svoje vlastné názvy mali i niektoré prísady, ktoré sa pridávali do piva a robili z neho pivo.
Približne v období 4000 rokov pred Kristom boli v Mezopotámii (dnešnom Iraku) objavené úlomky nádob s pozostatkami piva a hlinené tabuľky. Na týchto tabuľkách sú zobrazené skupinky ľudí, ktorí pijú pivo z džbánu pomocou dlhých slamiek. V Epose o Gilgamešovi, okolo roku 3000 pred Kristom, je tiež zmienka o pive. Babylončania, ktorí sa dostali k moci po zániku Sumerskej ríše okolo roku 2000 pred Kristom, poznali 20 druhov pív, ktoré mali dokonca vlastnú značku. Babylonské pivá sa dobre predávali aj do Egypta, kde sa používalo ako potravina, ale aj ako platidlo.
Najstaršie pivo sveta? Výroba piva v starom Egypte
O dôležitosti piva v staroveku svedčia aj zákony kráľa Chamurapiho z roku 1700 pred Kristom, ktoré sa týkali piva. Boli v nich stanovené jednotlivé kvality piva a ich ceny, a tiež aj tresty za ich porušenie. Napríklad, ak by bol predavač piva obvinený zo zlej kvality, mohol byť hodený do rieky.
Starovekí Gréci okolo roku 400 pred Kristom si tiež začali vyrábať pivo. Hoci víno považovali za "nápoj bohov", pivo bolo bežné medzi Thrákmi, Panónmi, Germánmi i Galmi. V severných krajinách bolo pivo považované za nápoj statočných mužov. V Rímskej ríši sa pivo rozšírilo z Grécka a Titus Mateius Plautus ho nazýval "cereale vinum" (obilné víno). Rimanky dokonca používali penu z piva na kozmetické účely.
Cesta Piva do Európy a Vedecké Zdokonaľovanie
V ranom stredoveku sa varenie piva rozšírilo v Nemecku a okolo roku 1000 sa intenzívne začalo variť v nemeckých kláštoroch. V roku 1516 vojvoda Vilém IV. Bavorský vydal "Zákon o čistote piva" (Reinheitsgebot), ktorý uvádzal, že na výrobu piva sa môže použiť iba voda, jačmeň a chmeľ. Tento zákon ovplyvnil pivovarníctvo v Nemecku po stáročia.
História piva je úzko spojená s vedeckým pokrokom. V roku 1811 sa narodil Jacob Christian Jacobsen, zakladateľ pivovaru Carlsberg, ktorý zásadne prispel k vývoju spodne kvasených pív. V roku 1863 Louis Pasteur skúmal príčinu kazenia sa vína a objavil proces pasterizácie, ktorý neskôr ovplyvnil aj výrobu piva. V roku 1881 dánsky chemik a botanik Emil Christian Hansen v laboratóriu Carlsberg prvýkrát úspešne rozmnožil kultúrne kvasinky "čistého chovu". Táto metóda umožnila vyrábať pivo konzistentnej kvality a stala sa základom pre moderné pivovarníctvo.
V roku 1883 Johan Kjeldahl predstavil metódu na stanovenie obsahu bielkovín, v roku 1909 doktor Søren P.L. Sørensen definoval škálu pH. V roku 2017 bol dešifrovaný kompletný génom jačmeňa, čo umožnilo vyšľachtiť odrody menej náročné na pestovanie a s lepšími výživovými parametrami.
V januári 2021 bola v staroegyptskom meste Abydos objavená zatiaľ najstaršia výrobňa piva, ktorá by mohla mať vek okolo 5 000 rokov. Pivo sa tam vyrábalo v 40 hlinených nádobách a celková jednorazová produkcia mohla dosahovať až 22 400 litrov.
Pivo je ako alkoholický nápoj s kontroverzným kultúrnym faktorom. V západnej civilizácii je jeho pitie relatívne tolerované. Pitie piva však tvorí veľký podiel na alkoholizme, a tak je pitie piva pozorne a kriticky vnímané. Za pivárske národy sa stereotypne označujú Nemci a Česi. Naproti tomu za antityp pivára bývajú považovaní Francúzi a Taliani, ktorým sa pripisuje tradícia pitia vína. Pivo sa uplatňuje najmä v bežných a menej formálnych situáciách sociálneho styku. Látky obsiahnuté v chmeľovej zložke podporujú relaxáciu. Preto sa pivo prednostne nehodí do situácií, vyžadujúcich istú mieru ostražitosti.
Slovensko, hoci nie je stereotypne označované za pivársku krajinu, má v pití piva pevnú tradíciu. Tradičné väzby s Českom, ako aj odveký nemecký kultúrny vplyv sú jednou z príčin, že pivo sa u nás pije bežne. Pivárstvo sa pritom mieša s tradíciou vinárstva v južných oblastiach, v severných oblastiach mu tradične konkuruje legálna či ilegálna výroba pálenky. Pivo obsahuje mnoho vitamínov a ďalších látok, ktoré pri striedmej konzumácii blahodarne pôsobia na ľudský organizmus. Významné je zastúpenie minerálov v pive, okrem draslíka a sodíka, ktoré sú tu v priaznivom pomere, obsahuje tiež chloridy, vápnik, fosfor, horčík a kremík. Z vitamínov obsiahnutých v pive sú najvýznamnejšie vitamíny skupiny B - tiamín, riboflavín, pyridoxín, niacín a kyselina listová.
Na našich stránkach môžete nájsť pivné zápisky Petra Hudáka. Domovariča, degustátora a predovšetkým fanúšika dobrého remeselného piva. Pravidelne putuje po podnikoch a testuje pivo, ale aj jedlo. V súčasnosti máme veľké šťastie, že máme na výber z rôznych druhov, farieb, chutí a vôní piva. No nebolo tomu vždy tak. O vzniku piva existujú rôzne legendy a dohady, a pravdepodobne objavenie piva vznikalo v približne rovnaký čas na mnohých miestach. Každopádne vývoj pivovarníctva bol ovplyvnený charakterom krajiny, jej klímou, obchodom a ekonomikou.