Spoločenská zábava, liek, stimulátor, uspávadlo alebo choroba? Odstraňovač zábran, strachu a trémy? Je Majster alkohol (podľa Jacka Londona) skutočný majster a dostane nenápadne každú vyhliadnutú obeť? Alebo je to lacná náhrada jedla? Je horšia závislosť na hracích automatoch, drogách alebo sexe? Ako sa dá poznať závislý od alkoholu? Alkoholizmus znamená závislosť na alkohole. Táto závislosť môže byť najskôr psychická (odstránenie napätia, stresov, zlepšenie komunikácie a nadväzovania vzťahov), neskôr fyzická (metabolizmus organizmu sa dožaduje pravidelného prísunu alkoholu). Nadmerné požívanie alkoholu sa nazýva abúzus a najčastejšie súvisí s pravidelným (denným) pitím, zriedkavejšie s epizodickým (nárazovým). Závislosť na alkohole spôsobujúca rodinné a pracovné problémy sa považuje za ochorenie (číslo diagnózy: F 10) a vyžaduje ambulantnú, častejšie hospitalizačnú liečbu. Predpokladajú sa genetické predispozície k vzniku alkoholizmu najmä od biologických otcov.
Epidemiológia a spotreba alkoholu
Spotreba alkoholu v Slovenskej republike v roku 1995 bola 7,9 litrov 100 % liehu na obyvateľa. V Českej republike bola najvyššia spotreba v roku 1997: 9,8 litrov čistého alkoholu na obyvateľa. Predpokladaný výskyt problémov súvisiacich s alkoholom je u hospitalizovaných pacientov 20 - 60 %.
Metabolizmus alkoholu v tele
Prakticky celé množstvo (90 - 98 %) požitého alkoholu sa metabolizuje v pečeni oxidáciou na acetaldehyd enzýmom alkohol dehydrogenázou, a následne na acetát enzýmom aldehyd dehydrogenázou. Je známe, že Japonci (a iní obyvatelia Ázie) netolerujú alkohol pre mutáciu izoenzýmu aldehyd dehydrogenázy asi u 50 % obyvateľov. Disulfiram (Antabus) je liek, ktorý inhibuje aktivitu tohto enzýmu, čo sa využíva liečebne. Etanol dodáva telu energiu, a alkoholici často až 50 % kalórií dostávajú z alkoholu, čo spôsobuje nedostatok niektorých vitamínov a minerálií (napríklad tiamín), ako aj látok, ktoré majú ochranný vplyv na pečeň. Priemerný muž metabolizuje 5-10 g etanolu za 1 hodinu, tieto hodnoty sú však individuálne. Etanol sa veľmi rýchlo absorbuje (25% už zo žalúdka), po jedle je účinok pomalší. Etanol preniká do všetkých priestorov v organizme, kde je prítomná voda. Koncentrácia v mozgu veľmi rýchlo dosahuje podobných hodnôt ako v krvi.
Vplyv alkoholu na organizmus a správanie
Väčšina konzumentov pociťuje po požití alkoholu eufóriu, stratu sociálnych zábran, sú aktívnejší, niekedy aj agresívni. Kritickosť je znížená a úsudok oslabený. Pri pokračovaní v pití sa zhoršuje koordinácia, reč, chôdza a pozornosť útlmom mozgovej kôry a vplyvom na mozoček. Postihnutý je odbrzdený, vtipkuje a ľahko nadväzuje známosti. Pri ďalšom pití dochádza k mimovoľným pohybom očí, k dvojitému videniu, k útlmu činnosti srdca a dýchania, poruche vedomia až po kómu. Často sa objavuje zvracanie a hrozí nebezpečie vdýchnutia zvratkov a tým zadusenia. Na ťažkú opitosť si často postihnutý nepamätá a má tzv. "okno" na čas konzumácie alkoholu. Po vytriezvení sú časté bolesti hlavy, pocity na zvracanie, závraty a iné ťažkosti. Dôležitý je dostatočný prívod tekutín a sladkého jedla, pretože alkohol spôsobuje často ráno nízku hladinu cukru v krvi.
Vývojové štádiá alkoholizmu
Alkoholizmus vzniká väčšinou veľmi pomaly a nenápadne, často v priebehu 10 - 20 rokov, takže varovné príznaky väčšinou okolie nepostrehne. Preto je začiatok liečby často oneskorený, kedy je u chorého už prítomné množstvo iných psychických i fyzických ochorení.
Štádium I: Alkohol ako droga
Prvým prejavom je vyhľadávanie alkoholu nielen pri spoločenských podujatiach, ale i ako lieku. Na odstránenie zábran, strachu, depresie alebo nespavosti. Postihnutý sa často vyhýba pitiu v spoločnosti a pije tajne - sám, vtedy keď cíti potrebu. Okolie si túto fázu málokedy všimne, pretože postihnutý má vypestovanú dobrú toleranciu, nejaví príznaky opilosti a nemá problémy v práci ani v rodine. V tomto štádiu je alkohol drogou, ktorú si pijan buď sám ordinuje, aby potlačil nepríjemné psychické stavy, alebo aby (čo je najčastejšie) dosiahol v spoločnosti príjemný stav, náladu, priblížil sa ľuďom alebo lepšie povedané svojím spolupijanom. Frekvencia abúzu alkoholu a dávky alkoholických nápojov behom času stúpajú (zvýšená tolerancia), zatiaľ však nedochádza k alkoholickej intoxikácii, len k subintoxikácii („špičke“).
Štádium II: Zvýšená tolerancia a občasná intoxikácia
V ďalšom štádiu dochádza k telesnej závislosti, k ranným trasom a agitovanosti a odstraňovaniu týchto príznakov ďalším alkoholom (metóda "klin klinom"). Alkoholik vie veľmi dobre sám pred sebou zdôvodniť, prečo pije (zlý šéf, manželka, spoločenské problémy). Typický a varovný je najmä prechod od menej koncentrovaného alkoholu (pivo, víno) k tvrdším druhom, alebo k ich kombinácii. Zatiaľ čo predtým postihnutý inklinoval k jednému druhu alkoholu, obľúbenej značke piva alebo vína, v tomto štádiu už vyhľadáva všetko čo obsahuje alkohol a kupuje si tzv. ploskačky (malé ploché fľaše), ktoré pre istotu nosí pri sebe pre prípad objavenia sa abstinenčných príznakov. V tomto štádiu tolerancia na alkohol naďalej stúpa, dochádza najskôr k občasným, neskôr k stále častejším stavom opilosti, t.j. k alkoholickej intoxikácii. Pijan pije rýchlejšie, hlavne na začiatku požívania alkoholických nápojov a často prechádza od menej koncentrovaných ku koncentrovanejším nápojom. Okná sú v tomto štádiu skôr výnimkou.
Štádium III: Strata kontroly a alkoholcentrické správanie
Najnebezpečnejší typ závislosti je kombinácia alkoholu s predpisovanými liekmi na upokojenie a na spanie (napr. Diazepam alebo Rohypnol). Tam dochádza k abstinenčným príznakom dvakrát - najprv po vynechaní alkoholu, a neskôr po vynechaní benzodiazepínov s dlhším účinkom. Naďalej rastie tolerancia, okná už sú pre toto štádium charakteristické. Ak bol alkohol už skôr na perifériu záujmu, teraz sa sťahuje do centra pozornosti, ovláda človeka. V tomto štádiu už nie pijan, ale človek závislý na alkohole považuje schopnosť abstinencie za dôkaz svojej silnej vôle a začína vždy znovu a znovu piť s presvedčením, že „bude alkohol ovládať“. Pacient stráca kontrolu v pití. Táto zmena je trvalá, vyvíja sa od 6 do 12 mesiacov. Od tejto chvíle je pre závislého abstinencia oveľa jednoduchšia ako pitie s mierou, ktoré natrvalo už nikdy nedokáže. Často tak trvá dlhé roky, keď sa závislý usiluje o nemožné: piť s mierou a zvládať alkohol. Podľa skúseností trvá 5-10 rokov, než pacient prizná svoju porážku a uzná, že jeho problém vyrieši len trvalá abstinencia. To však len výnimočne dokáže sám, väčšinou potrebuje pomoc vo forme ambulantnej alebo ústavnej liečby.
Štádium IV: Znížená tolerancia a alkoholické psychózy
Niektoré spoločnosti sú voči alkoholizmu tolerantnejšie (východná Európa), iné menej (severná Európa). Preto liečba často nezačína v tomto štádiu, ale až po vzniku problémov v zamestnaní a v rodine, často nariadením súdu ako ochranná liečba. Má výrazný znak zníženej tolerancie na alkohol, čo znamená, že sa závislý opije častejšie (aj keď zďaleka nie vždy, keď siahne po alkohole), že sa opije ďaleko rýchlejšie, ako predtým a pri nevhodnej príležitosti. Jeho opilosť často trvá aj niekoľko dní a nezriedka závislý začína piť už od rána. Nie je divu, že sa potom dostavujú príznaky alkoholických psychóz, ako je delírium tremens a podobne.
Deň v živote chronického alkoholika
Typy alkoholizmu podľa Jellinka
Vývojové štádiá sa vzťahujú na typy závislosti na alkohole, ktoré nazývame podľa Jellinka:
- Typ gama (tzv. anglosaský typ): Vyskytuje sa v USA, Kanade, Škandinávii, ale z najväčšej časti aj u našich závislých osôb. Jeho hlavnými príznakmi sú: zvýšená tkanivová tolerancia na alkohol a „strata“ kontroly v pití, napriek tomu je závislý schopný abstinovať.
- Typ delta: Pre tento typ sa vývojové štádiá nehodia. Nie je charakteristická „strata“ kontroly, ale neschopnosť abstinovať. Pri prerušení prístupu alkoholu dochádza k odvykacím príznakom ďaleko výraznejšie než pri type gama. Nositeľ tohto typu nemusí byť nikdy opitý, ale taktiež nikdy triezvy. Tento typ je rozšírený hlavne v románskych krajoch, predovšetkým vo Francúzsku a v iných krajinách s veľkou konzumáciou vína.
- Typ epsilon (dipsománia): Jellinek vyhradil tento spôsob abúzu. Zatiaľ sa jedná o najmenej preštudovaný typ abúzu. Najčastejšie ide o symptomatickú závislosť, ktorá naväzuje na iné duševné ochorenie (schizofréniu, manickú fázu cyklotýmie, progresívna paralýza, epileptické rozpoloženia).
- Typ alfa: Označuje zo spoločenského hľadiska nedisciplinované pitie, ktoré môže jednotlivcovi spôsobiť spoločenské problémy, avšak nevykazuje progresiu, nevedie k strate kontroly, aj keď sa taký exces (vybočenie) opakuje. Pravý typ alfa predstavuje abúzus, ktorý trvá napr. 30-40 rokov, ale nevykazuje príznaky progresie, nestane sa nikdy predstupňom typu gama.
- Typ beta: V tomto type sa síce nevytvára ani psychická ani somatická (telesná) závislosť na alkohole, ale v priebehu dlhodobého abúzu dochádza k takým zdravotným komplikáciám, ako sú polyneuritídy (zápaly niekoľkých nervov), gastritídy (zápaly žalúdku) a cirhózy.
Gama a delta typ sa vyskytujú ako čisté typy málokedy, väčšinou sa jedná o kombináciu s prevahou jedného typu.
Rozdelenie ľudstva z hľadiska konzumácie alkoholických nápojov
Ľudstvo z hľadiska konzumácie alkoholických nápojov sa môže rozdeliť na:
Abstinentov: Nepijú alkoholické nápoje ani ako prostriedok proti smädu, ani pre chuť a tobôž pre ich účinok. Dokážu uhasiť smäd a chuť akoukoľvek tekutinou, ktorá neobsahuje alkohol. Ide o titul znevažovaný, mnohými posmievaný, ale ťažko dosiahnuteľný. Abstinentom možno nazvať človeka, ktorý nepožíval alkohol v nijakej forme a množstve najmenej 3 roky. Stopercentný abstinent je teda človek, ktorý neje ani rumové pralinky. Dá sa predpokladať, že dôsledných abstinentov je veľmi málo. Najčastejšie sa vyskytujú medzi deťmi do 5-6 rokov. V tomto veku sa väčšinou končí absencia detí, pretože na základe iniciatívy niektorého člena rodiny dieťa ochutná najprv pivo, neskôr aj víno a pod. Spoločensky najmenej tolerovanou abstinenciou je abstinencia uvedomelá, tvorivá a trvalá. Považuje sa dokonca za spoločenskú deviáciu, nezdravú odchýlku od normy. Pri takejto abstinencii ide o odmietanie alkoholického nápoja z vlastného rozhodnutia, motivovaného vyhranenými postojmi ku konzumácii, odmietajúc spoločenské konvencie s diferencovanou rolou abstinenta.
Konzumentov: Stávajú sa ním po porušení abstinencie, teda prvým „hitom“. Všeobecne sa tento pojem v populácii chápe dosť skreslene, pretože i nepravidelný pijan sa považuje za konzumenta. Tento názor podporujú vysvetlenia, že konzumentom je ten, kto pije malé množstvo, vie svoje pitie kontrolovať a pije iba za vhodných okolností. Tento názor umožňuje nejednotný a subjektívny výklad. Odborníci odporúčajú si zapamätať, že konzumentom je iba taký človek, ktorý pije alkoholický nápoj len pre chuť jeho prímesí. Tu si treba pripomenúť, že chuť alkoholického nápoja nerobí sám alkohol, ten je totiž v každom nápoji chuťovo celkom rovnaký a nápoje sa navzájom odlišujú jeho množstvom. Dospelý konzument pije vhodný alkoholický nápoj vo vhodnom množstve vo vhodnom veku. Konkrétne ide o tretinu desaťstupňového piva alebo jeden deciliter vína po práci a po jedle, o „vylepšenie“ chuti čaju niekoľkými gramami rumu. Taký konzument nápoj vypije, uspokojí svoju chuť, ale pretože požil okolo 7 -10 g alkoholu, ktorý zdravé obličky vedia rozložiť ešte počas vstrebávania, t.j. behom jednej hodiny, alkohol sa v krvi prakticky neobjaví a neovplyvní tak nervovú činnosť. Do kategórie konzumentov patrí malé množstvo mužov, značné percento žien a bohužiaľ tiež veľké percento mládeže, ktorá by avšak mala zostať aspoň do osemnástich rokov v skupine abstinentov. Konzumenti pijú alkohol vždy v takom množstve, že ich duševná činnosť nie je ovplyvnená. Alkohol sa im nedostáva krvou do mozgu, ale spracúva v pečeni. Konzumenti pijú alkohol na uhasenie smädu a pritom používajú aj ich chuťové vlastnosti. Zásadoví konzumenti vypijú najviac pollitra denne a alkohol v krvi nepresiahne 0,3 promile. Nezásadoví konzumenti prestúpia túto hranicu najviac štyrikrát za rok.
Pijanov: Z mnohých konzumentov sa časom stávajú pijani. Pijana uspokojuje iba účinok samotného alkoholu. Chuť a smäd je veličina premenná. Z času na čas každý pijan zmení druh a kvalitu alkoholického nápoja. Každý má svoju hladinu príjemnej nálady, ktorá mu prináša očakávanú úľavu, obveselenie, uvoľnenie, zabudnutie, či preladenie. Pijanom nestačia alkoholické nápoje ani ako zdroj tekutiny, ani ich neuspokojuje len ich chuť. Žiadajú si účinky alkoholu obsiahnutého v nápoji, žiadajú si alkoholickú eufóriu. Takého pocitu eufórie dosiahneme najrôznejšími spôsobmi, isteže najlepším je ten, keď tzv. pravú eufóriu dosiahneme prirodzenou cestou spojenou s menšou alebo väčšou námahou. Je však veľa ľudí, ktorí zistia, že pocity pravej eufórie sú spojené s príliš veľkou námahou, s osobným nepohodlím, a objavia, že taktiež rozpoloženie mysle im prinesie priemerná hladina alkoholu v ich krvnom obehu. Skonzumujú tak alkoholický nápoj nie pre ukojenie smädu, ale predovšetkým preto, aby pod vplyvom alkoholu - drogy - pocítili eufóriu, o ktorej sa domnievajú, že je bez akéhokoľvek rizika. Príležitostní pijani dosiahnu najviac 1 promile alkoholu v krvi nie častejšie ako štyrikrát do roka. Pravidelní pijani prestúpia túto požiadavku častejšie. Akonáhle človek začne hľadať v alkohole obveselenie, uvoľnenie, zabudnutie, odstránenie napätia, začína sa cesta alkoholického vývoja, v priebehu ktorého sa môže stať z pijana alkoholik.
Alkoholikov: Na konci tejto cesty je dramatické, až tragické finále alkoholika. Tragédia alkoholizmu je hlavne v tom, že alkoholik sa spolu s alkoholom uzavrú do špecifickej imaginárnej jednoty. Jediným východiskom zo závislosti od alkoholu je totálna, nekompromisná, tvorivá a trvácna abstinencia. Takúto abstinenciu možno označiť za novú kvalitu v abstinencii, odlišnú od ostatných typov abstinencie. Alkoholizmus je psychická alebo fyzická závislosť od alkoholu spôsobená dlhodobým nadmerným požívaním alkoholu. Je to človek závislý od alkoholu. Existujú dva druhy alkoholikov: pravidelní pijani a tí čo pijú nárazovo.
Príčiny závislosti na alkohole
Niektoré spoločenské príčiny, ktoré vedú k zneužívaniu alkoholických nápojov ( a u niektorých ľudí aj k závislosti na alkohole v zmysle závislosti na alkohole ako chorobe):
- Zbližujúci účinok alkoholu: Podceňované riziko pre niektorých jedincov.
- Nedostatočná pripravenosť na využívanie voľného času: Nevhodná forma jeho trávenia, sprevádzaná konzumáciou alkoholických nápojov, predovšetkým u mladých ľudí.
- Nedodržiavanie zákonných opatrení: Týkajúcich sa používania, resp. podávania alkoholických nápojov deťom, mladistvým, podnapitým apod.
K uvedeným spoločenským príčinám pristupujú príčiny alebo individuálne sklony, vedúce k návyku a nakoniec aj k závislosti na alkohole:
- Nepriaznivé rodinné prostredie a zážitky v detstve: Majúce za následok citovú nezrelosť a nevyrovnanosť jedinca (vyznačujúceho sa psychickou krehkosťou a zraniteľnosťou), sa uplatňujú aj voči alkoholu.
- Výskyt zneužívania alkoholických nápojov u najbližších rodinných príslušníkov: Predovšetkým u otca: jeho zlý príklad vedie skôr k napodobovaniu ako by odrádzal.
- Skúsenosť s úľavou od nepríjemných psychických stavov: Úzkosť, napätie, neúspechy sa dajú rýchlo a výrazne upraviť aj nie príliš veľkou dávkou alkoholu, ktorá však postupom času postupne stúpa.
- Mimoriadna životná situácia: Ktorú ako by alkohol pomáhal zniesť.
Mimo uvedené možné príčiny má nesporný význam pri vzniku závislosti na alkohole aj výchova v detstve. Autoritárstvo, vyžadovanie úspechu a priveľké moralizovanie predstavujú nenaplnenie potrieb detského citového života. Pri autoritárstve sa väčšinou jedná o veľmi prísneho otca a súčasne veľkým ochranným postojom matky. Tento nevhodný postoj pripravuje dieťa o pocit samozrejmej rodičovskej lásky, ktorá tak závisí len na poslušnosti dieťaťa. Autoritárstvo taktiež potláča postupné a včasné uspokojovanie potreby osamostatnenia a dieťa sa stáva bábkou rodičov. Výsledkom je silný pocit menejcennosti. Rodičia, ktorí vyžadujú od dieťaťa úspech, robia svoju lásku závislú na tom, ako je dieťa schopné uspokojiť svojimi úspechmi ich samoľúbosť. Ak rodičia vyžadujú také úspechy, pripravujú dieťa o potrebu vlastného zamerania a zaťažujú ho cieľmi, ktoré vybrali sami a ktoré sú často svojou dosiahnuteľnosťou nad schopnosti a inteligenciu dieťaťa. Rodičovské moralizovanie sa u dieťaťa prejaví silnými pocitmi viny a množstvom zábran. V dôsledku toho dieťa potláča akékoľvek prejavy agresie a tvári sa, že mu je všetko jedno, hoci tým vnútorne trpí. Svoju hlavnú úlohu vidí v tom, aby bolo dobré, aby si získalo a udržalo lásku rodičov. Pretože sú ich požiadavky veľmi vysoké, nemá dieťa pocit, že svojich rodičov skutočne uspokojilo. Z toho opäť pramení pocit podceňovania, pocit menejcennosti, hanblivosť, pocit osamelosti, ktorý v dospelosti u budúcich osôb závislých na alkohole vedie k zlému prispôsobovaniu sa v spoločnosti. Pôda pre rôzne návyky a teda aj pre návyk nadmernej konzumácii alkoholu je pripravená nesprávnou výchovou v detstve.
Liečba alkoholizmu
Odborníci dosiaľ nevedia, ako táto závislosť vzniká, ani prečo sa pri požívaní alkoholu u niekoho vyvinie a u iného nie. Závislosť väčšinou vzniká postupne a človek potrebuje čoraz viac alkoholu, aby dosiahol požadovaný účinok. Tak isto to vyzerá aj pri drogovej závislosti. K vzniku alkoholizmu prispieva aj osamotenosť a určité povahové črty. Sú to napríklad lipnutie na vzťahoch, nepriateľstvo k okoliu, sexuálna nezrelosť a sklony k sebapoškodzovaniu.
Detoxikácia
Detoxikácia je prvým krokom v liečbe a zameriava sa na odstránenie alkoholu z tela a zvládnutie abstinenčných príznakov, ktoré môžu byť závažné, vrátane trasenia, úzkosti, kŕčov a halucinácií. Zvyčajne trvá 5 až 7 dní, môže však byť dlhšia, v závislosti od závažnosti závislosti. Detoxikácia by mala prebiehať pod dohľadom lekárov, ktorí môžu predpísať lieky na zmiernenie abstinenčných príznakov.
Farmakologická liečba
Lieky môžu pomôcť zmierniť chuť na alkohol, zvládať abstinenčné príznaky a podporiť dlhodobú abstinenciu. Disulfiram (Antabus) je liek, ktorý inhibuje aktivitu enzýmu aldehyd dehydrogenázy, čo v kombinácii s alkoholom spôsobuje nepríjemné príznaky ako búšenie srdca, pocit horúčavy a zvracanie.
Psychoterapia
Psychoterapia je kľúčovou zložkou liečby alkoholizmu, pretože pomáha pacientom pochopiť a riešiť emocionálne a psychologické príčiny závislosti. Stanoví sa rozpis návštev u psychológa alebo psychiatra, ktoré umožnia pacientovi nájsť dostatočnú oporu a zbaviť sa alkoholového návyku. V niektorých prípadoch sa používajú určité látky vzbudzujúce odpor voči alkoholu, ktoré znižujú nutkavú chuť piť alebo jednoducho vyvolávajú v organizme nepríjemnú reakciu po konzumácii alkoholu. Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) pomáha pacientovi identifikovať negatívne myšlienky a správanie spojené s pitím a nahradiť ich zdravším.
Podporné skupiny
Na takéto účely vznikajú podporné skupiny, ako je napríklad Združenie anonymných alkoholikov (AA). Účasť v podporných skupinách môže byť veľmi účinná pri dlhodobom udržaní abstinencie.
Prevencia alkoholizmu
Najlepšou prevenciou je nikdy nezačať piť alkoholické nápoje. Neliečiť alkoholom úzkosti, strach a depresiu. Nepiť pravidelne. Nepiť sám. Nepiť alkohol nikdy ráno, dopoludnia a v práci. Prevencia je najjednoduchším spôsobom ako sa vyhnúť problémom z alkoholom. Najlepšie je nikdy nezačať piť.
Možné následky a riziká
V ťažkých prípadoch sa môžu zjavovať poruchy pamäti a halucinácie. Náhle vysadenie alkoholu zvyčajne vyvoláva závažné abstinenčné príznaky s triaškou a kŕčmi, známe ako delírium tremens. Dlhodobý alkoholizmus vedie až k cirhóze, zlyhaniu funkcie pečene a celkovému fyzickému i duševnému úpadku.
Alkoholizmus má vážne a rozsiahle dôsledky na všetky aspekty života vrátane fyzického zdravia, psychického stavu, vzťahov, sociálnej interakcie a ekonomického postavenia. Fyzické dôsledky zahŕňajú poškodenie pečene, ako je alkoholová hepatitída a cirhóza, čo môže viesť až k zlyhaniu pečene. Alkohol tiež zvyšuje riziko srdcových chorôb, vysokého krvného tlaku, mŕtvice a tráviacich problémov, ako sú zápaly žalúdka či pankreatitída. Závažné je aj poškodenie mozgu a nervového systému, čo spôsobuje problémy s pamäťou, sústredením a demenciou.
Deň v živote chronického alkoholika
Alkohol a jeho definícia
Chemicky sa jedná o číru, bezfarebnú tekutinu, ktorá má charakteristický zápach a pálčivú chuť s bodom varu 77°C a bodom tuhnutia 130°C. Je to látka prevažne s tlmivými účinkami. Názov alkohol pochádza z arabského slova al - ka - hal a znamená jemne zvláštnu látku. Tento názov neskôr prevzali stredoveký alchymisti a začali ho používať pre jemne rozptýlené pary z tekutín. Chemická značka alkoholu, presnejšie povedané etylalkoholu, je C2H5OH. Molekula etylalkoholu sa skladá z prvkov uhlíka, vodíka a kyslíka. Alkohol vzniká skvasením cukru pôsobením kvasiniek. Skvasenie prebieha len do koncentrácie 14 - 16% alkoholu, pri vyšších koncentráciách sú kvasinky ako prvá obeť alkoholu ničené vlastným produktom. Získava sa z akejkoľvek formy škrobu alebo cukru. Podľa nášho proti alkoholového zákona sú všetky nápoje, ktoré obsahujú viac než 0,75 objemového percenta, t.j. 0,6 hmotnostného percenta alkoholu, nápojmi alkoholickými. Podľa výroby rozoznávame v zásade tri druhy takých nápojov: pivá, vína a koncentráty alebo liehoviny. Pivá obsahujú 1,5 až 5 % alkoholu, vína 7 - 18 % alkoholu, liehoviny 22,5 a viac % alkoholu.
Alkohol a tehotenstvo
Najmä tehotné ženy by nemali vypiť viac ako 4 jednotky týždenne, aby predišli vzniku fetálneho alkoholového syndrómu, pri ktorom nastáva poškodenie mozgu ešte nenarodeného dieťaťa.
Záver
Alkoholizmus je vážna choroba s potenciálne ničivými následkami. Pochopenie jeho príčin, vývoja a dôsledkov je kľúčové pre jeho prevenciu a účinnú liečbu. Spoločnosť by mala venovať tomuto problému patričnú pozornosť a poskytovať podporu jednotlivcom, ktorí s ním bojujú.
tags: #zavislost #na #alkohole #alkoholizmus #referaty