História piva a jeho výroby je hlboko prepletená s kultúrou a tradíciami národov po celom svete. V Českej republike, krajine známej svojou pivnou vášňou, stoja mnohé pivovary ako svedkovia tejto bohatej histórie. Medzi nimi vyniká pivovar Gambrinus, ktorého príbeh siaha až do roku 1869 a je neoddeliteľne spojený s legendou o kráľovi Gambrinusovi, patrónovi pivovarníkov. Tento článok sa ponorí do histórie, výroby a rôznych aspektov značky Gambrinus, ako aj do širšieho kontextu českého a slovenského pivovarníctva.
Počiatky a Legenda o Kráľovi Gambrinusovi
História varenia piva je oveľa staršia ako stredoveká povesť o kráľovi Gambrinusovi. Táto povesť sa traduje od stredoveku a bola zaznamenaná už v roku 1543 v bavorskej kronike Burkarta Wallisa. Podľa jednej verzie začal kráľ Gambrinus ako prvý variť pivo potom, čo ho to naučila Isis, staroegyptská bohyňa úrody a hodokvasu. Podľa inej, pravdepodobnejšej verzie, vzniklo slovo Gambrinus z komoleniny titulu Jean Primus, teda Ján Prvý.
Tento Ján Prvý bol v skutočnosti Ján I. Brabantský, pradedo cisára Karola IV. Pri bitke pri Worringene 5. júna 1288 porazil so svojimi spojencami grófa Jindřicha III. Luxemburského, čím definitívne pripadlo Limbursko vojvodom brabantským. Na prosbu bruselského sladovníckeho cechu sa potom stal jeho čestným predsedom (patrónom). Od tej doby býval v cechových miestnostiach vyobrazený ako opulentný, usmievavý muž s vencom z chmeľových ratolestí na hlave a s pohárom penivého piva v ruke. Stal sa tak častým nástupcom gréckeho boha Dionýsa a novodobým patrónom pivovarníctva, najprv v Brabantsku, teda na území dnešného severného Belgicka a južného Holandska, a neskôr aj v ostatných krajinách, ktoré holdujú zlatistému moku. V Čechách je tradícia kráľa Gambrina doložená skôr až z 19. storočia. Na konci 19. storočia bol už Gambrinus aj v Čechách všeobecne populárnou postavou a vo svojej propagácii ho používal napríklad pražský pivovar na Smíchove.
Zrod Pivovaru Gambrinus v Plzni
V 19. storočí došlo v Plzni k výraznému priemyselnému rozvoju. Podnikatelia tu mali dobré podmienky a tí majetnejší sa rozhodli založiť moderný pivovar. V meste už vtedy jeden veľký pivovar fungoval. K založeniu vtedy druhého moderného pivovaru v Plzni dala v roku 1869 podnet komisia, v ktorej okrem iných zasedal aj majiteľ strojárne Emil Škoda. Výsledkom prvej schôdze tejto komisie bolo spísanie akciovej listiny na jeden milión zlatých. Na ďalšej schôdzi bola schválená kúpa pozemkov a predložený plán na vybudovanie pivovaru, ustanovená správna rada a stanovy. 25. júna 1869 bola do obchodného registra zapísaná firma První plzeňský akciový pivovar v Plzni a v lete sa začalo stavať. S predajom piva sa začalo 10. decembra 1870. Celkovo bol pivovar schopný vystaviť až 45 000 hl piva ročne. V roku 1872 sa odbyt miestneho piva zvýšil až na 70 000 hl a majitelia založili sklady piva vo Viedni, Prahe, Karlových Varoch, Tepliciach a Chebe.
Povesť o kráľovi Gambrinusovi rezonovala aj v Plzni. V roku 1919, po vzniku samostatného Československa, bola po praktických reklamných dôvodoch zmenená pôvodná ochranná známka Pilsner Kaiserquell, ktorá bola príliš spájaná so starým Rakúskom a jeho cisárom. Registrovanej bola nová ochranná známka Plzeňský Gambrinus. Pivovar Gambrinus v Plzni, založený v roku 1869, sa tak stal jednou z najvýznamnejších značiek Plzenského Prazdroja.
Investície do pivovarníctva v roku 1869 podporilo aj zrušenie takzvaného propinačného práva, ktoré dovtedy určovalo, kto smie pivo variť a nútilo odberateľov brať pivo iba od svojho regionálneho výrobcu. Zrušenie tejto výsady umožnilo vznik voľnej súťaže a zakladanie veľkopivovarov. V Plzni už jeden taký bol, a to Měšťanský pivovar, dnešný Plzeňský Prazdroj, ktorý prvé pivo uvaril už v roku 1842. Jeho unikátne spodne kvasený ležiak inšpiroval aj zakladateľa Gambrinusu. Pre jeho stavbu zakúpili pozemky susediace s Měšťanským pivovarom a dostali sa tak k rovnakej spodnej vode, o ktorej sa tradovalo, že je hlavným dôvodom mimoriadnej chuti piva. Nový pivovar vyrástol v rekordnom čase a už o rok začal prevádzku. Pivo sa rýchlo ujalo. V roku 1871 sa odbyt zvýšil na 70 000 hl, čo dokazuje, že nové pivo sa ujalo. Tento úspech dal podnet k založeniu skladu vo Viedni, neskôr tiež v Prahe, Karlových Varoch, Chebe a Tepliciach. Z národnej slávnosti v Linci si odnáša nové pivo v roku 1871 Veľkú striebornú medailu a o dva roky neskôr záslužnú medailu zo Svetovej výstavy vo Viedni.
Škodova továreň dodala kotle a strojné zariadenie za 53 951 zlatých. Počas stavby sa prejavil nedostatok tehál, bola preto prenajatá tehelňa na Lochotíne a zakúpená ďalšia v Lobzích, kde sa vyrábali tehly vo vlastnej réžii. Spoločnosť mala vydať 200 akcií po 500 zlatých. So stavbou bolo započaté ešte v lete 1869 a začiatkom roku 1870 sa už nepredleno prikročilo k vnútornému zariaďovaniu pivovaru, ktorý bol založený značne veľkoryso, na 70-80 000 vedier, to je 40-45 000 hl piva. S jeho predajom sa začalo 10. decembra 1870 a v prvom hospodárskom roku sa predalo 26 000 hl. Dňa 18. decembra 1870 sa registruje prvá ochranná známka Erste Pilsner Actien Braurei - Pilsner Bier.
Výroba a Charakteristika Piva Gambrinus
Gambrinus je klasický predstaviteľ českých pív s historickou tradíciou od roku 1869. Pivá v jeho produkcii sa vyznačujú sviežou chuťou, hutným telom s príjemnou horkosťou a správnym řízem. Pivo chutí a dobre sa pije - to je poslanie pivovaru Gambrinus. Jeho receptúra a varný postup sa od jeho vzniku nezmenili, a vďaka umeniu plzeňských sládkov sa nemení ani jeho kvalita a chuťový profil.
Typické produkty značky Gambrinus zahŕňajú:
- Gambrinus Originál 10: Spodné kvasené svieže svetlé výčapné pivo, ktoré vás spoľahlivo osvieži. Pridaním chmeľu Sládek v poslednej fáze varenia sa docielila plnšia chuť a ešte výraznejšia chmeľová aróma. Naša najobľúbenejšia desiatka na trhu vás spoľahlivo osvieži. Pridaním chmeľu Sládek v poslednej fáze varenia sme docielili plnšiu chuť a ešte výraznejšiu chmeľovú arómu. Aj mimo podniku naša desiatka spoľahlivo osvieži. Naša receptúra pivárov najskôr očarí výraznou chmeľovou vôňou a prekvapí plnšou chuťou.
- Gambrinus Nepasterizovaná 10: Spodné kvasené svetlé výčapné pivo, ktoré nie je pasterizované, čo zachováva jeho prirodzenú sviežosť a plnosť.
- Gambrinus Nepasterizovaná 11: Spodné kvasený svetlý ležiak, rovnako nepasterizovaný, ponúkajúci bohatšiu chuť a arómu.
- Gambrinus Nefiltrovaný ležiak: Spodné kvasený nefiltrovaný svetlý ležiak, ktorý si zachováva všetky svoje prírodné zložky a ponúka jedinečný chuťový zážitok.
- Gambrinus Patron 12: Spodné kvasený svetlý ležiak, ktorý je trikrát chmelený ležiak, ktorý má plnšiu chuť a skvelú piteľnosť. Jeho telo je tvorené z troch druhov sladov a doplnené o horkosť z jedinej odrody chmeľu Sládek, ktorý sa pridáva aj v poslednej fáze varenia. Trikrát chmelený ležiak, ktorý má plnšiu chuť a skvelú piteľnosť.
- Gambrinus Polotmavá 12: Spodné kvasený svetlý ležiak s jemným polotmavým nádychom, ponúkajúci komplexnejšiu chuť.
Modernizácia pivovaru, vďaka ktorej sa rapidne zvýšila výroba, umožnila produkovať až 54 000 hl piva ročne. V roku 1890 došlo k ďalším modernizáciám - mimo iného sa stavalo druhé dynamo a dochádzalo k elektrifikácii kancelárií a bytov, areál pivovaru bol obohnaný múrom, bola rozšírená varna a chladiarne. V hospodárskom roku 1888-1889 bolo predaných 157 541 hl piva, čo sa približovalo k hranici najvyššej možnosti výroby. V roku 1891 boli rozšírené sklepy a ďalšie prevádzkové priestory, bola postavená požahovačka a umývačka sudov a strojné zariadenie pre budovu chladiarní a umelého chladenia. V hospodárskom roku 1880-1881 činil výstav 58 799 hl, za desať rokov na to už 162 876 hl. Dividenda stúpla na 16 %. V roku 1893 bolo prevedené ďalšie zväčšenie sklepného priestoru, ktorého kapacita tým stúpla na umiestnenie 20 000 hl piva, ďalej nasledovala stavba požahovne.
„K výrobě piva nejsou takováhle šidítka potřeba. Nám tu odjakživa stačí voda, slad, chmel a kvasinky,“ hovorí vrchný sládek Gambrinusu Jan Hlaváček. Mimochodom, vnuk práve toho Františka Hlaváčka, ktorý pred viac ako šesťdesiatimi rokmi zachránil Gambrinus pred likvidáciou. V deväťdesiatych rokoch minulého storočia prebehla modernizácia plzeňského prevádzky. Pohľad do plzenskej varne Gambrinus pripomína klenbou a krásnymi liatinovými stĺpmi tradíciu stáročnej výroby. Varný proces je však kontrolovaný počítačom. Názor, že modernizácia výrobe piva skôr škodí, vyvracia práve Gambrinus. Jeho nástup v deväťdesiatych rokoch je spojený s modernizáciou, ktorá skoncovala s kolísaním kvality. Každá modernizácia má ale svoje medze. Chemické vymoženosti akými sú farbivá, stabilizátory peny a všelijaké „éčka“ v Gambrinuse nenájdete.
Jak se vyrábí pivo? 🍺 Kompletní průvodce od surovin po hotový nápoj!
Gambrinus v Kontexte Plzenského Prazdroja a Českého Pivovarníctva
Gambrinus je jednou zo značiek patriacich pod Plzeňský Prazdroj, a.s., ktorý je dnes súčasťou japonskej skupiny Asahi. Značky Plzenského Prazdroja sú nedielnou súčasťou národného dedičstva a českej pivnej kultúry. Jedinečný svieži plzeňský ležiak sa stal legendou medzi pivami a dal vzniknúť úplne novej pivnej kategórii (Pils, Pilsner). Jeho receptúra aj varný postup sa od jeho vzniku v roku 1842 nezmenili.
Plzeňský Prazdroj je najväčším vývozcom piva v Česku. Jeho tržby v roku 2022 činili 19,61 mld. Kč, čistý obrat dosiahol 24,22 mld. Kč a zisk po zdanení bol 5,92 mld. Kč. Okrem Gambrinusu patria pod Plzeňský Prazdroj aj ďalšie známe značky ako Pilsner Urquell, Veľkopopovický Kozel či Birell.
Ďalšie významné české pivovarnícke subjekty a ich značky:
- Pivovary Staropramen s.r.o.: Pod túto spoločnosť spadajú pivá Staropramen, Braník, Vratislav a Velvet, ktoré sa varia v pražskom pivovare na Smíchove, ďalej Ostravar, ktorý sa varí v ostravskom pivovare. V roku 2022 spoločnosť zaznamenala čistý obrat vo výške 11,24 mld. Kč a stratu po zdanení 2,48 mld.
- Budějovický Budvar: Celosvetovo známy predovšetkým vďaka značke Budweiser Budvar. V roku 2023 zaznamenal rekordný výstav 1,865 mil. hl a tržby vzrástli o viac ako 11 %.
- Lobkowicz Group: Vlastnená čínskou spoločnosťou CITIC. V minulosti zaznamenávala finančné straty, čo viedlo k pokusom o predaj. Pivovar vo Vysokom Chlumci je od roku 2021 uzavretý.
- LIF Group: Pod tento holding spadajú pivovary Svijany, Rohozec a Primátor. Pivovar Svijany v minulom roku zaznamenal výstav 658 914 hl, pričom export vzrástol o 11 %.
- Kofola ČeskoSlovensko a.s.: Česká akciová spoločnosť obchodovaná na pražskej burze.
- Rodinný pivovar BERNARD a.s.: V roku 2023 dosiahol najvyšší výstav vo svojej histórii, 410 tisíc hl piva.
V zemi s najväčšou spotrebou piva na svete, teda v Českej republike, je fenoménom Gambrinus - v povedomí aj v konzumácii. Každé štvrté pivo, dnes vypité v Čechách a na Morave, je Gambrinus. Keď agentúry požiadajú spotrebiteľov, aby vymenovali pivo, ktoré im príde ako prvé na pamäť - zaznie neomylne Gambrinus. Ide o európsky unikát. Cesta k nemu však mala mnoho peripetií a osud Gambrinusu visel často na vlásku.
V Plzni už jeden taký bol, a to Měšťanský pivovar, dnešný Plzeňský Prazdroj, ktorý prvé pivo uvaril už v roku 1842. Jeho unikátne spodne kvasený ležiak inšpiroval aj zakladateľa Gambrinusu. Pre jeho stavbu zakúpili pozemky susediace s Měšťanským pivovarom a dostali sa tak k rovnakej spodnej vode, o ktorej sa tradovalo, že je hlavným dôvodom mimoriadnej chuti piva.
Po vzniku samostatného Československa, v roku 1919, bola po praktických reklamných dôvodoch zmenená pôvodná ochranná známka Pilsner Kaiserquell, ktorá bola príliš spájaná so starým Rakúskom a jeho cisárom. Registrovanej bola nová ochranná známka Plzeňský Gambrinus.
Na otázku - prečo práve Gambrinus? - je možné hľadať odpoveď jednak u samotných pivařov, jednak vo Výskumnom ústave pivovarskom a sladařskom. Vo všetkých dostupných prieskumoch kladú pivaři pri výbere piva na prvé miesto chuť. Gambrinus je pre české pivné konzumentov istotou, ktorá nikdy nesklame. Nie je ani príliš sladký, ani príliš horký, ani príliš silný, ani príliš slabý. Jeho chuť sa dá teda obtiažne opísať - je tak akurát. Proste pivná. To výskumníci išli na vec z inej strany. Porovnali charakteristiky všetkých českých pív a tiež veľkých zahraničných značiek. Skúmali penu, farbu, zvyškový extrakt, horkosť a sladkosť. Gambrinus sa umiestnil v samom strede chuťovej mapy českých pív. Zahraničné pivá potom na jej okraji - od českých pív sa chuťovo líšia. Dá sa teda povedať, že Gambrinus je typickým predstaviteľom českého piva, a preto sa k nemu upína toľko českých pivařov. Má navyše ešte jednu vlastnosť - vysokú pitelnosť. Tento kuriózne znejúci parameter vyjadruje nutkanie dať si po jednom pive pivo ďalšie. Vlastnosť typická pre české pivá. Alebo pivařov? Zatiaľ čo pre väčšinu pijákov je vyrovnanosť a široká dostupnosť Gambrinusu tým, čo vyhľadávajú, pivné skúmateľov nudí. Dávajú prednosť dobrodružnému pátraniu po špecialitách. Niekedy objavia tajné skvosty v reštauračných mikropivovaroch, inokedy narazia na straviteľné kuriozity. Dobrodružnú povahu nemá každý. Podľa všetkého väčšina nášho pivného národa vsádza na istotu, ktorá nesklame.
Inovácie a Budúcnosť Značky Gambrinus
Plzeňský Prazdroj a jeho značky, vrátane Gambrinusu, neustále hľadajú nové cesty, ako osloviť spotrebiteľov. Program "Špeciály z Prazdroja" ponúka pohostinstvám možnosť zostaviť si vlastný kalendár pivných špeciálov na mieru svojim hosťom, čím sa objavujú nové chute a zážitky, od osvedčených klasík po experimentálne kúsky.
Nedávno sa objavila informácia o ukončení varenia značky Pilsner Urquell mimo Česka od januára tohto roku, čo naznačuje snahu o zachovanie autenticity a kvality vlajkových lodí. Tento krok má zabezpečiť, že pivo bude mať konzistentnú kvalitu bez ohľadu na miesto výroby. Aj keď sa táto zmena netýka priamo Gambrinusu, ukazuje to na strategické rozhodnutia veľkých pivovarníckych skupín.
Značka Gambrinus, ako aj celý Plzeňský Prazdroj, sa vyznačuje nielen dlhou tradíciou a vysokou kvalitou, ale aj inováciami a adaptáciou na meniace sa požiadavky trhu. Svedčí o tom aj fakt, že Gambrinus, spolu s ďalšími značkami Prazdroja, je vyrábaný aj v licencii v iných krajinách, čím sa zabezpečuje jeho dostupnosť pre širší okruh spotrebiteľov.
Napriek tomu, že v minulosti dochádzalo k rôznym diskusiám a strategickým zmenám v rámci veľkých pivovarníckych skupín, značka Gambrinus si naďalej udržiava svoju pozíciu ako jedno z najpredávanejších a najobľúbenejších pív v Českej republike. V Slovenskej republike, dcérska firma holandského Heinekenu s pivovarom v Hurbanove bola vyše štvrťstoročia najsilnejším predajcom piva na Slovensku. Donedávna trhová dvojka, ktorá tu má pivovar vo Veľkom Šariši, sa tým pochválila tlačovou správou. Píše v nej, že jej predaj na Slovensku vlani narástol o 1,3 percenta na 1,67 milióna hektolitrov piva. Za úspechom Plzenského Prazdroja je aj to, že Slováci viac siahajú po českých pivách a predaj domácich značiek klesá. Najvyššie postavený výkonný manažér Plzenského Prazdroja Slovensko Martin Grygařík. Práve vďaka českým prémiovým pivám, ktoré majú vyššiu cenu, mal Plzenský Prazdroj Slovensko vyššie tržby ako slovenský Heineken prvýkrát už predvlani. Slovenská dcéra Asahi vtedy dosiahla obrat 146 miliónov eur. Objem predaja čapovaného Gambrinusu sa tu vlani zvýšil až o 16 percent a Radegasta o vyše sedem percent. Slovenské pivá Šariš a Smädný mních sú už pre koncern Asahi iba menším doplnkom. „Jednoznačne u nás dominujú české značky,“ potvrdzuje sám Grygařík, i keď presné podiely slovenských a českých pív v ich predajoch konkretizovať nechce. Napriek tomu naďalej pracujú aj so svojimi slovenskými značkami.
V produkcii Gambrinusu sa objavujú aj nové varianty, ako napríklad Gambrinus 11, ktorá sa vyznačuje pridaním karamelového sladu a unikátnym dávkovaním chmeľu, čo pivu dodáva plnšiu chuť a intenzívnejšiu chmeľovú vôňu. Tento krok naznačuje snahu značky reagovať na meniace sa chute spotrebiteľov a udržiavať si svoju pozíciu na trhu.
V súvislosti s výrobou na Slovensku, pivovar Šariš produkuje tradičné slovenské značky Šariš a Smädný mních, ako aj české pivá Gambrinus a Velkopopovický Kozel a nealko pivo Birell. Šariš 12 % sa varí tzv. plzeňským spôsobom, dvojitým rmutovaním pri nízkej teplote. Šariš 11% Tmavý sa varí zo štyroch druhov špeciálnych sladov a z chmeľových surovín. Smädný mních Radler je pripravený zo surovín podľa tradičnej receptúry zo 16. storočia doplnený o prírodnú citrónovú šťavu.
Aj keď sa najväčším pivovarom na Slovensku z hľadiska objemu výroby stále považuje Pivovar Šariš, ktorý bol založený v roku 1964 a prvá várka piva tu bola uvarená 26. mája 1967, trhové postavenie sa mení. Od 1. januára 2007 bol Pivovar Šariš súčasťou pivovarníckej spoločnosti Pivovary Topvar, ktorá bola výsledkom zlúčenia spoločností Pivovar Šariš, a. s. a Pivovar Topvar, a. s.
Napriek silnej pozícii českých značiek, vrátane Gambrinusu, na slovenskom trhu, sa aj slovenské pivá Šariš a Smädný mních naďalej rozvíjajú. Slovenský Heineken, naopak, v oveľa väčšej miere reklamuje a predáva svoje slovenské pivá Zlatý Bažant, Corgoň, Kelt, Martiner a Gemer. Kozel a Gambrinus, ako aj české nealkoholické pivá a radlery Birell sa pre tuzemský trh vyrábajú na Šariši.
V kontexte slovenskej pivnej scény je dôležité spomenúť aj ďalších významných hráčov. Heineken Slovensko, so sídlom v Hurbanove, je dlhodobo najsilnejším predajcom piva na Slovensku, aj keď s poklesom spotreby slovenských pív jeho produkcia postupne klesá. Okrem najsilnejšej dvojky na Slovensku varia pivo aj dva stredne veľké pivovary, a to Banskobystrický pivovar so svojou značkou Urpiner a vyhniansky Steiger. A je tu aj zhruba stovka malých reštauračných pivovarov.
Celkovo značka Gambrinus, ako aj celý Plzeňský Prazdroj, predstavuje symbol kvality, tradície a inovácií v českom a slovenskom pivovarníctve, pričom si udržiava svoje pevné miesto v srdciach milovníkov piva.