V súčasnosti je na cestách zvýšený počet policajných hliadok, ktoré okrem iného kontrolujú aj alkohol v dychu vodičov. Táto situácia sa dotýka aj kňazov, ktorí často potrebujú cestovať medzi obcami kvôli viacerým omšiam počas jedného dňa. V tomto kontexte sa vynára otázka ich zodpovednosti za alkohol za volantom, najmä ak počas bohoslužieb konzumujú posvätené víno.
Omšové vínko a jeho konzumácia
Mnohí kňazi majú počas jedného dňa viacero omší a často sa medzi obcami prepravujú autom. Ak si na každej liturgii vypijú z omšového vína, existuje teoretická možnosť, že pri policajnej kontrole „nafúkajú“. Gréckokatolícky kňaz Ľuboslav Petričko uvádza: "Kňaz pije to víno ako povinnosť. Potom si sadá za volant ako vodič s plnou zodpovednosťou, že nesmie za žiadnych okolností ohroziť iných ani svoj život." Toto vyjadrenie zdôrazňuje, že aj napriek špecifickej situácii kňazského povolania, zodpovednosť za bezpečnosť na cestách zostáva prvoradá.
Výnimka pre kňazov? Mýty a realita
V časti verejnosti stále pretrváva názor, že kňazi majú na cestách akúsi výnimku. Niektorí ľudia sa domnievajú: "Asi nedostanú pokutu, lebo nepijú víno až v takom množstve. Myslím si, že je správne aby dostali tiež pokutu, tak ako ostatní ľudia." Zákon však žiadne takéto výnimky nepovoľuje. Stanovisko Polície a Generálnej prokuratúry na Slovensku je jasné: hranica, od ktorej je možné vyvodiť zodpovednosť za priestupok, je 0,30 promile alebo 0,15 mg/l pri kontrole alkoholtesterom. Trestného činu sa dopustí vodič, ktorý nafúka 1 promile a viac. Trebišovský policajt Ľubomír Lapitka upresňuje: "Prípustná norma v našej republike je 0,14 mg/l etanolu v dychu."
Kňazi nemajú na cestách žiadnu výnimku. Množstvo alkoholu v krvi je teda plne na ich zodpovednosti. Gréckokatolícky kňaz Ľuboslav Petričko síce dodáva: "Ja si myslím, že to neohrozí pozornosť, vedomie a ani svedomie kňaza počas cestnej premávky," avšak toto je skôr jeho osobný názor a nie právna norma.
Rýchlosť odbúravania alkoholu a strategické riedenie
Rýchlosť odbúravania alkoholu je individuálna, ale v zásade platí, že 20 až 30 mililitrov alkoholického nápoja sa odbúra za 2 až 3 hodiny. Kňazi, ktorí majú konzumáciu omšového vína v náplni práce, ho môžu riediť vodou, aby znížili jeho koncentráciu. Ľuboslav Petričko sa domnieva: "Priemerne vypijeme deci omšového vína, podľa mňa sa čast aj vstrebe." Niektorí veriaci sú však skeptickí: "Ja som veriaca ale toto neuznávam, všetci by mali mať rovnaké pravidlá. Ťažko povedať, farári majú svoje pravidlá a aj policajti. Keďže je na Slovensku nulová tolerancia tak asi nie."
Víno v Božom slove a liturgii
Víno zohráva významnú úlohu v biblických textoch a v kresťanskej tradícii. V Božom slove nachádzame mnohé state, kde sa hovorí o víne, vinohradníkovi a o viniči. Vinica je jedným z najčastejších biblických obrazov, symbolizujúcim Božiu starostlivosť o človeka a jeho spásu. Pán Ježiš používal viaceré podobenstvá o robotníkoch vo vinici a sám o sebe povedal: „Ja som vinič, vy ste ratolesti,” čím zdôraznil nevyhnutnosť prijímania Božej milosti. Víno je taktiež symbolom obety a utrpenia, ako to vidíme v modlitbe Ježiša v Getsemanskej záhrade.
Požiadavky na omšové víno podľa Kódexu kánonického práva
Otec biskup František pripomína, že podľa Kódexu kánonického práva má omšové víno spĺňať presné vlastnosti. Kánon 924, par. 3 nariaďuje: „Víno na Eucharistiu musí byť prírodné z plodov viniča a nepokazené.” To znamená, že víno nesmie byť dosládzané repovým alebo trstinovým cukrom a nesmie sa doň pridávať voda. V ďalšom predpise sa uvádza: „Starostlivo sa má dbať, aby víno bolo zachovávané v perfektnom stave a nezoctovatelo. Je absolútne zakázané používať víno, o ktorého pravosti a pôvode sa pochybuje, lebo Cirkev vyžaduje istotu o podmienkach nevyhnutných pre platnosť sviatostí.”
Víno, ktoré sa používa pri slávení liturgie, je zväčša biele, aj keď symbolizuje krv Ježiša Krista. Cirkevné predpisy síce vyžadujú, aby bolo vyrobené z hrozna, ale nestanovujú jeho farbu. Môže byť teda biele, ružové alebo červené, v závislosti od odrody viniča. Z praktických dôvodov sa často uprednostňuje biele víno, pretože pri kontakte s bielou tkaninou liturgických utierok (korporál, purifikatórium) nezanecháva také viditeľné škvrny ako červené víno.
Trh s omšovým vínom a certifikácia
Dnes bežne v obchodoch s vínom a supermarketoch nájdeme vína s označením „omšové“, najmä pri vínach dovážaných zo zahraničia. Je však dôležité upozorniť, že toto označenie samo o sebe ešte neznamená, že víno skutočne spĺňa cirkevné požiadavky. Aby nevznikli pochybnosti ohľadom platnosti eucharistickej matérie, musí mať víno certifikát, ktorý poskytuje garanciu, že ide o vhodnú eucharistickú matériu.
Na Slovensku, vzhľadom na jeho veľkosť, nie je potrebné, aby každá diecéza mala vlastnú distribúciu vína a hostií. Z finančného hľadiska to nie je rozsiahly obchod, keďže pri svätých omšiach sa používa relatívne malé množstvo vína. Ide skôr o iniciatívu konkrétneho vinára, ktorý osloví s ponukou diecézu alebo biskupskú konferenciu.
Hodnotenie kvality vína a biblické odkazy
Na hodnotenie kvality vína existujú rôzne kritériá a odborné tabuľky, ktoré zohľadňujú vzhľad vína (farbu, čírosť), vôňu, chuť a celkový dojem. Pre bežného konzumenta je najlepším znakom vína harmónia a to, keď po vypití prvého pohárika má chuť aj na ďalší.
Biblické odkazy na víno sú početné. Odradzuje sa od požívania alkoholu vo veršoch ako Levitikus 10:9, Numeri 6:3, Deuteronómium 14:26, 29:6, Sudcov 13:4,7,14, 1 Samuelova 1:15, Príslovie 20:1, 31:4,6, Izaiáš 5:11,22, 24:9, 28:7, 29:9, 56:12, Micheáš 2:11, Lukáš 1:15. Avšak Písmo výslovne nezakazuje kresťanom piť pivo, víno alebo iné alkoholické nápoje. Kresťania sa majú vyvarovať opitosti (Efezským 5:18). Biblia odsudzuje opitosť a jej následky (Príslovie 23:29-35). Kresťanom sa tiež prikazuje, aby si nenechali svoje telá „ovládať” ničím (1 Korintským 6:12; 2 Petra 2:19). Písmo tiež zakazuje kresťanom konať čokoľvek, čo by urážalo iných kresťanov alebo ich zvádzalo na hriech proti svojmu svedomiu (1 Korintským 8:9-13).
Vo svetle týchto princípov je extrémne ťažké predstaviť si kresťana, ktorý hovorí, že pije alkohol na slávu Božiu (1 Korintským 10:31). Ježiš premenil vodu na víno na svadbe v Káne (Ján 2:1-11). Zdá sa, že aj Ježiš pil víno pri istých príkladoch (Matúš 26:29). V novozmluvných časoch nebola voda príliš čistá, a preto ľudia často pili víno, lebo miera kontaminácie bola oveľa nižšia. V 1 Timoteovi 5:23 Pavol dáva pokyny Timoteovi, aby namiesto vody pil víno. Grécky výraz pre víno používaný v Biblii je najbežnejším označením vína. V tých časoch bolo víno fermentované, ale nie do takej miery, ako dnes. Je nesprávne označovať ho ako šťavu z viniča, ale tiež nie je pravda, že to bolo to isté ako víno, ktoré pijeme dnes.
Čírenie mladého vína
Historické korene a zázraky spojené s vínom
Okolo roku 700 jeden mních v talianskom meste Lanciano prežíval veľké pochybnosti o skutočnej prítomnosti Ježiša Krista v Eucharistii. Pri svätej omši, ktorú slávil, došlo k úplnej premene veľkej svätej hostie na mäso a vína na krv. Tieto relikvie sa dodnes uchovávajú v striebornom svätostánku. Pri vedeckom bádaní v rokoch 1971 a 1981 odborníci potvrdili, že ide o skutočnú časť ľudského tela - srdcového svalu a ľudskú krv skupiny AB, čím sa vylúčila akákoľvek pochybnosť o zázraku.
Kňazstvo a víno: Príbeh z knihy Jozefa Spillmanna
Kniha "Kňaz vypil posvätené víno" od Jozefa Spillmanna S. Spolku sv. Vojtecha v Trnave získala na Slovensku zaslúženú pozornosť a stala sa obľúbenou v mnohých domácich knižniciach. Dôvodom je nielen pútavý príbeh, ale aj fakt, že obsah nie je vymyslený, ale skutočný. Kniha rozpráva príbeh udalosti, ktorá sa stala roku 1888 vo Francúzsku.
Dej sa odohráva v náboženskom prostredí, kde sa stretávajú rôzne postavy. Medzi nimi je aj pani Montmoulinová, ktorá cestuje navštíviť svojho syna, kňaza, do Svätého Viktora. Cestou stretáva pekára Lenoira, ktorý ju ochotne zvezie. Rozhovory odhaľujú ich postoje k viere, chudobe a pomoci blížnym. Príbeh tiež spomína vojnové udalosti a straty, ktoré postihli niektoré postavy, ako napríklad stratu manžela pani Montmoulinovej počas obliehania Štrasburgu.
V druhej časti sa stretávame s farárom Montmoulinom, ktorý sa po svätej omši a spovedi snaží oddýchnuť, no neustále ho vyrušujú veriaci a záležitosti farnosti. Do toho prichádza kostolník Lózer, ktorý sa správa podozrivo a zisťuje informácie o peniazoch, ktoré farár spravuje pre Spolok sv. Jozefa. Lózer sa snaží získať peniaze pre seba a premýšľa o krádeži. Neskôr sa stretáva s pani Montmoulinovou a jej synom, farárom, a zisťuje, že pani Montmoulinová sa presťahovala do domu vedľa fary.
Farár Montmoulin zariadi pre svoju matku izbu v dome vedľa fary. Medzitým prichádza správa, že otec farára Montmoulina je chorý a potrebuje jeho prítomnosť. Farár je v dileme, pretože musí odísť, ale zároveň nechce nechať dom bez dozoru a s peniazmi pani Blanchardovej. Nakoniec sa rozhodne, že peniaze schová v spálni a jeho matka bude strážiť dom. Pani Montmoulinová sa bojí, ale sľúbi synovi, že bude strážiť dom a peniaze.
Lózer sa snaží získať peniaze, ale nakoniec stráca odvahu a odchádza. Príbeh poukazuje na morálne dilemy, vieru a zodpovednosť v rôznych životných situáciách.
Požehnanie vína na sviatok sv. Jána Evanjelistu
Podľa starodávnej tradície sa víno žehná na sviatok sv. Jána Evanjelistu (27. decembra). Toto žehnanie je spojené s legendou, podľa ktorej sa sv. Ján pomodlil nad otráveným vínom a jed vo forme hada z čaše vystúpil. Táto tradícia má korene v starovekých zvykoch Grékov a Rimanov. Na tento sviatok sa často požehnáva víno ako symbol ochrany a požehnania.
Okrem žehnania vína na sviatok sv. Jána, existuje aj tradícia žehnania mladého vína okolo sviatku sv. Martina (11. novembra), patróna vinárov a vinohradníkov. Toto žehnanie je zároveň poďakovaním za tohtoročnú úrodu a za dar vína.
Celkovo, víno je v slovenskej kultúre a v kresťanskej tradícii prítomné na viacerých úrovniach - od liturgického použitia v Eucharistii, cez symbolickú úlohu v Božom slove, až po spoločenskú a kultúrnu hodnotu spojenú s vinohradníctvom a vinárstvom. Zároveň je dôležité nezabúdať na zodpovednosť, ktorá prichádza s konzumáciou alkoholu, a to nielen v kontexte cestnej premávky, ale aj v osobnom a duchovnom živote.