Leopoldovská väznica, kedysi mohutná protiturecká pevnosť a neskôr symbol útlaku a odporu, je miestom, kde sa pretína história s pamäťou. Jej múry skrývajú príbehy politických väzňov komunistického režimu, svedectvá o krutosti, ale aj o nezlomnej ľudskej vôli a túžbe po slobode. Každoročne sa tu konajú pietne spomienky, ktoré pripomínajú obete nespravodlivosti a odkazujú na dôležitosť uchovania pravdy o minulosti.
Spomienka na nespravodlivo väznených
Dňa 22. augusta 2015 sa vo Farskom kostole sv. Ignáca v Leopoldove začala pietna spomienka na nespravodlivo a protiprávne väznených počas komunistického režimu v bývalom Československu. Slávnostnú svätú omšu celebrovali väzenskí dekani Ordinariátu OS a OZ SR spolu s miestnym väzenským kaplánom a zástupcom väzenského vikára. Zúčastnili sa jej bývalí politickí väzni zo Slovenska i Českej republiky, ktorí si uctili aj relikvie blažených mučeníkov, Metoda Dominika Trčku, Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopku, väznených práve v Leopoldove a dnes uložených v miestnom chráme.
Tento augustový termín má svoje opodstatnenie. Viaže sa na vzburu väzňov proti neznesiteľným podmienkam vo väznici, ktorá bola 28. augusta 1955 tvrdo potlačená. Jubilejné 60. výročie tejto udalosti si účastníci stretnutia pripomenuli. Leopoldov sa stal symbolom utrpenia politických väzňov na Slovensku a každoročne sa tu stretávajú tí, ktorí si prešli jeho krutými múrmi.
Svedectvo o krutosti a odpore
Program spomienky pokračoval pred bránou väznice pri pamätnej tabuli venovanej politickým väzňom na Slovensku. Predstavitelia štátnych inštitúcií a organizácií politických väzňov, vrátane predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka, položili vence a kvety. V príhovoroch Ondrej Krajňák upriamil pozornosť na obete komunistického režimu a osobitne na príklad blahoslaveného Dominika Trčku.
Otec Dominik Trčka, predstavený kláštora bratov redemptoristov z Michaloviec, bol do Leopoldova prevezený v apríli 1958. Vo svojom liste svojej neteri písal: „Chvála Bohu som zdravý a prechádzam už do 73. roku života! Ešte mám sedieť päť rokov. Dá Boh, že aj to prežijem…“. Netušil, že Vianoce roku 1958 sa mu stanú osudnými. Ako spomína o. Mastiliak, v cele na kňazskom oddelení, kde bolo 18 kňazov, patril otec Dominik medzi starších a chorých, ktorí nemohli pracovať. Keď ho dozorca prichytil pri spievaní vianočných kolied, čo bolo vtedy zakázané, dostal ako trest týždňovú samotku v chladnej, nevetranej cele. Následovali vysoké horúčky a obojstranný zápal pľúc. Otec Dominik Trčka zomrel 23. marca 1959 v leopoldovskej väznici. Pochovaný bol v siedmom hrobe v prvom rade, bez mena. V knihe žalmov je napísané: „Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť; statoční uvidia jeho tvár.“
V rokoch 1948-1989 bolo v Československu k nepodmienečnému trestu odňatia slobody odsúdených 205 486 osôb. Vo väzniciach zomrelo približne 4 500 ľudí. Najmä v 50. rokoch pretieklo veľa nevinnej krvi a zbytočne vyhaslo mnoho ľudských životov. Podľa niektorých údajov až 600 ľudí zahynulo pri výsluchoch ŠtB.
Do histórie Leopoldova sa zapísal aj smutne preslávený leopoldovský mlyn, ktorý väzňom doslova lámal kosti. Často o tom hovoril už nebohý bývalý politický väzeň, Karol Noskovič, na ktorého dnes zvlášť pamätáme. Týmto by som chcel vzdať hold vám, bývalým politickým väzňom, ktorí ste boli v čase komunistického režimu nespravodlivo prenasledovaní, týraní, či väznení. Vaše rady už z roka na rok rednú, ale sila Vášho odkazu neúmerne rastie, o čom svedčí aj táto dnešná spomienka. Preto je aj našou úlohou, aby sme pravdu o minulosti zachovali a ako štafetu ju posúvali ďalej. Aby sme nedovolili, že nám eštebáci budú prepisovať minulosť, aby sa dnes nestavali pomníky tým, ktorí sú zodpovední za zločiny komunizmu.
Z väzňa na prezidenta: Václav Havel a jeho príbeh odvahy a zmeny
Vzbúrenci a vražedný útek
Leopoldovská väznica je najstaršou na Slovensku. Bývalá protiturecká pevnosť bola v 50. rokoch 20. storočia spolu s pracovnými tábormi pri uránových baniach najhorším väzenským zariadením v komunistickom Československu a často je označovaná ako likvidačné zariadenie. S politickými väzňami zaobchádzali mimoriadne krutým spôsobom, bola im odopieraná lekárska starostlivosť a systematicky porušované ich najzákladnejšie ľudské práva.
V rokoch 1948 až 1989 bolo vo všetkých väzniciach na území terajšej Slovenskej a Českej republiky uväznených vyše 450 000 politických väzňov. Mnohí z nich strávili za múrmi leopoldovskej väznice niekoľko rokov.
Po nežnej revolúcii v roku 1989 a následnej amnestii prezidenta Václava Havla, ktorá sa vzťahovala na 23 000 väzňov, v leopoldovskej väznici narastalo napätie. Amnestia sa totiž nevzťahovala na najťažších zločincov, čo viedlo k pobúreniu. Skupina 217 väzňov začala 1. marca 1990 hladovku a obsadila celé jedno krídlo. Zo strojového zariadenia si vyrobili zbrane, zobrali aj zápalné fľaše a 150 ďalších väzňov držali ako rukojemníkov. Situácia eskalovala 28. marca, keď väzni zapálili strechu. Vzbura bola potlačená ozbrojenými zložkami ministerstva vnútra, pričom zomrel jeden väzeň.
O rok neskôr, 23. novembra 1991, sa odohrala najkrvavejšia väzenská masakra v dejinách Slovenska. Sedem väzňov, na čele s Tiborom Polgárim, plánovalo útek. Využili moment prekvapenia, dobodali dozorcu, obliekli si jeho uniformy a zmocnili sa zbraní. Zavraždili štyroch dozorcov, ďalších zranili a jedného väzňa, ktorý sa im postavil do cesty. Ich cieľom bolo dostať sa do Poľska a odtiaľ do Austrálie. Po 20 hodinách na slobode boli zadržaní po sérii havárií a zmätkov. V roku 1993 boli hlavní aktéri odsúdení na doživotie a dlhoročné tresty.
Múzeum väzenstva a symbolické miesta
Program pietnej spomienky vyvrcholil prehliadkou Múzea väzenstva, návštevou bývalého väzenského cintorína a panychídou pri symbolickom hrobe neznámeho politického väzňa. Tieto miesta slúžia ako pripomienka na minulosť a na osudy ľudí, ktorí trpeli za svoje presvedčenie. Konfederácia politických väzňov Slovenska v spolupráci s Generálnym riaditeľstvom Zboru väzenskej a justičnej stráže sa starajú o to, aby sa na tieto udalosti nezabúdalo.
Leopoldovská väznica, aj napriek svojej temnej minulosti, sa stala miestom, kde sa stretáva pamäť s odhodlaním pripomínať si a učiť sa z chýb minulosti. Je dôležité, aby pravda o komunistickom režime a jeho obetiach zostala živá a aby sa podobné tragédie už nikdy neopakovali.
tags: #leopoldovska #vaznica #vino #vazni