Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) predstavuje globálnu vedeckú a technickú autoritu v sektore viničnej révy a vína. Sídli v Paríži a združuje 48 členských štátov z piatich kontinentov, ktoré dohromady reprezentujú 85 % celosvetovej produkcie a 80 % svetovej spotreby vína. Tieto krajiny prostredníctvom svojho členstva v OIV uznali nesmierny význam spolupráce a harmonizácie v tomto špecifickom sektore. OIV sa zameriava na vedecké, technické a hospodárske problémy súvisiace s vinohradníctvom a vinárstvom na celosvetovej úrovni. Jej činnosť a publikácie majú významný vplyv na medzinárodné právo a štandardy v sektore vína.
Poslanie a ciele OIV: Harmónia a pokrok v sektore
Hlavným poslaním OIV je informovať, pomáhať, harmonizovať, štandardizovať a podporovať sektor vinohradníctva a vinárstva. Na dosiahnutie týchto ambicióznych cieľov organizácia pracuje prostredníctvom rozsiahlej siete viac ako 1000 expertov z celého sveta. Všetky kľúčové rozhodnutia v rámci OIV sa prijímajú na základe konsenzu členských štátov, čo zabezpečuje širokú akceptáciu a relevanciu prijatých opatrení. Činnosť OIV je určená nielen priamo členským štátom, ale aj iným medzinárodným organizáciám, ako sú Codex Alimentarius či ISO, a v neposlednom rade celému vinohradnícko-vinárskemu sektoru ako takému.
Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 a nariadenia Komisie (ES) č. 2019/934 majú určité rezolúcie prijaté a publikované OIV priamy vplyv na legislatívu Európskej únie. Z tohto dôvodu sa na úrovni EÚ každoročne pred Valným zhromaždením OIV prijíma špecifické „Rozhodnutie Rady, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Európskej únie, pokiaľ ide o určité rezolúcie, o ktorých sa má hlasovať v rámci OIV“. Tento mechanizmus zabezpečuje, že EÚ aktívne formuje medzinárodné štandardy v oblasti vína v súlade so svojimi vlastnými záujmami a legislatívou.
Na zabezpečenie svojich úloh OIV vydáva a pravidelne aktualizuje strategické dokumenty, ktorými sú Strategický plán OIV a Ročný pracovný program OIV. Slovenská republika sa aktívne participuje na aktualizácii týchto strategických dokumentov, čím prispieva k formovaniu smerovania organizácie a jej budúcich aktivít.
História a vznik OIV: Od phylloxéry k modernej organizácii
Medzinárodná organizácia pre vinič a víno vznikla v roku 2004 transformáciou z Medzinárodného úradu pre vinič a víno. Táto transformácia reflektovala rastúci význam sektora a potrebu silnejšej medzinárodnej spolupráce a štandardizácie. Slovenská republika sa od svojho vzniku aktívne zúčastňuje na práci OIV, ako aj na každoročných svetových kongresoch, ktoré organizácia organizuje.
Najstaršími predchodcami organizácie OIV sú medzinárodné konferencie, ktoré sa konali ako reakcia na epidémiu phylloxéry v 19. storočí. Päťnárodný kongres v Montpellier, ktorý sa konal 26. októbra až 30. októbra 1874, bol medzi nimi najvýznamnejší. Myšlienka medzinárodnej organizácie sa v najbližších desaťročiach objavila niekoľkokrát a nakoniec dňa 29. novembra 1924 osem krajín podpísalo dohodu o vytvorení Medzinárodného úradu pre víno (OIV) v Paríži. Potom sa dohoda vrátila k ratifikácii. Prvé pracovné stretnutie sa uskutočnilo v Salone de l'Horloge 3. decembra 1927. 4. septembra 1958 sa názov organizácie zmenil na Medzinárodný úrad pre vinič a víno. Súčasná Medzinárodná organizácia pre vinič a víno bola založená na základe 35-člennej dohody z 3. apríla 2001 a nahradila Medzinárodný úrad pre vinič a víno. Táto dohoda nadobudla účinnosť 1. januára 2004.
OIV a Slovenská republika: Aktívna účasť a medzinárodné uznanie
Slovenská republika je aktívnym členom OIV a jej účasť v organizácii má významný vplyv na rozvoj domáceho vinohradníctva a vinárstva. Dôkazom toho je aj fakt, že Slovenská republika úspešne zorganizovala svetový kongres viniča a vína v Bratislave v roku 2002. Tento kongres bol vysoko hodnotený odborníkmi a delegátmi z ostatných členských krajín OIV, čo potvrdzuje vysokú úroveň organizácie a odbornosti slovenských partnerov.
V pondelok 4. februára ministerka pôdohospodárstva SR Zdenka Kramplová prijala na Ministerstve pôdohospodárstva SR generálneho riaditeľa OIV. Predmetom rozhovorov bola doterajšia spolupráca Slovenskej republiky s OIV. Generálny riaditeľ OIV tlmočil uznanie Slovensku za organizáciu svetového kongresu. Partneri diskutovali tiež spoluprácu EÚ s OIV, najmä vo vzťahu k reforme vinárskeho sektora, ale aj plány organizácie do budúcnosti, nakoľko v 2. polroku daného roka sa uskutočnila revízia strategického plánu organizácie.
Program generálneho riaditeľa pokračoval odborným seminárom na Ústrednom kontrolnom a skúšobnom ústave poľnohospodárskom (ÚKSÚP), na ktorom F. Castellucci prezentoval činnosť OIV, ako aj aktuálne svetové štatistiky vinárskeho a vinohradníckeho sektoru. Na tejto aktivite sa zúčastnili odborníci z MP SR, ÚKSÚP-u, SPPK, Ústavu vinohradníctva a vinárstva SCPV, ako aj vedúci predstavitelia oboch slovenských vinárskych zväzov, ktorí sa aktívne zapájali do diskusie. V ďalších dňoch mal generálny riaditeľ na programe návštevu tokajskej a malokarpatskej vinohradníckej oblasti, kde sa stretol s predstaviteľmi miestnych vinárskych podnikov.
Stálou delegátkou SR v OIV je Ing.
Globálne trendy a výzvy v sektore: Vplyv klímy a potreba adaptácie
OIV pravidelne zverejňuje štatistiky a analýzy týkajúce sa svetovej produkcie a spotreby vína, ktoré odrážajú aktuálne trendy a výzvy v sektore. Tieto údaje sú neoceniteľným zdrojom informácií pre tvorcov politík, výskumníkov aj samotných producentov.
Paríž 7. novembra (TASR) informoval, že globálna produkcia vína v jednom z minulých rokov klesla na najnižšiu úroveň od roku 1961, pričom hlavnou príčinou boli extrémne poveternostné podmienky, ktoré zasiahli vinice. Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV) pri prezentovaní svojich prvých odhadov predpovedala, že produkcia vína dosiahne úroveň 244,1 milióna hektolitra, čo predstavovalo pokles o 7 % oproti predchádzajúcemu roku. Tento pokles bol obzvlášť citeľný u významných producentov na južnej pologuli. Austrália, Argentína, Čile, Južná Afrika a Brazília hlásili pokles produkcie o 10 až 30 %. Španielsko si síce udržalo pozíciu tretieho najväčšieho výrobcu vína na svete, ale jeho produkcia tiež zaznamenala pokles o 14 % medziročne a bola o 19 % nižšia ako päťročný priemer. Jediným pozitívnym aspektom tejto situácie mohla byť potenciálna pomoc pri zmiernení nerovnováhy na trhu.
Zatiaľ čo OIV hovorí o extrémnych poveternostných podmienkach ako o hlavnom faktore ovplyvňujúcom produkciu, Iňaki Garcia de Cortazar-Atauri z francúzskeho národného inštitútu pre agronomický výskum INRAE zdôraznil potrebu definitívne spojiť tieto javy so zmenou klímy. Táto perspektíva poukazuje na naliehavú potrebu adaptácie vinohradníckeho sektora na meniace sa klimatické podmienky a na hľadanie inovatívnych riešení na zabezpečenie udržateľnosti produkcie.
Aplikácia OIV: Digitálna brána k informáciám a udalostiam
Na uľahčenie prístupu k informáciám a podujatiam organizovaným OIV bola vyvinutá oficiálna aplikácia. Táto aplikácia slúži ako brána k všetkým živým udalostiam, ako aj k záznamom z virtuálnych a hybridných podujatí. Používatelia môžu v aplikácii nájsť užitočné zdroje na témy súvisiace s viničom a vínom, vrátane informácií o tlačových konferenciách, cestách okolo viniča, webinároch, sympóziách o digitalizácii a mnohých ďalších podujatiach.
Aplikácia je navrhnutá s dôrazom na bezpečnosť dát. Postupy ochrany a zabezpečenia osobných údajov sa môžu líšiť v závislosti od používania, regiónu a veku používateľa. Vývojár poskytuje tieto informácie a môže ich časom aktualizovať. Dôležité je, že s tretími stranami nie sú zdieľané žiadne údaje. Aplikácia môže zhromažďovať osobné údaje a správy, pričom prenos dát je šifrovaný. Používatelia majú tiež možnosť požiadať o odstránenie svojich údajov.
V súvislosti s aplikáciou boli vykonané aj technické vylepšenia, ako napríklad presunutie inštrukcií pre mapovanie profilov potenciálnych zákazníkov pod karty v hornej časti obrazovky pre ľahší prístup. Zlepšená bola aj stabilita pri prístupe k aplikácii prostredníctvom „magic link“. Navyše, úprava zobrazenia zoznamu udalostí uľahčuje rozlíšenie medzi neprihlásenými (šedivými) a prihlásenými (nešedivými) udalosťami.
OIV ako referenčná organizácia: Uznanie pre slovenských odborníkov
OIV je medzinárodnou medzivládnom organizáciou vedeckej a technickej povahy. Príkladom jej významu je ocenenie „Mention spéciale L´OIV“, ktoré bolo udelené autorskému kolektívu z Fakulty biotechnológie a potravinárstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre (prof. Štefan Poláček, prof. Ján Tomáš a doc. Vladimír Vietoris) a odborníčke z praxe Ing. Márii Lumnitzerovej za ich publikáciu „Vinárstvo, someliérstvo a enogastronómia“. Toto ocenenie, udelené 17. decembra online na slávnostnom vyhlasovaní cien OIV, sa udeľuje publikáciám za ich komplexnosť a prínos v oblasti vinárstva a vinohradníctva. Publikácia, ktorá je zároveň vysokoškolskou učebnicou, vyšla v roku 2019 vo Vydavateľstve SPU a je určená širokej škále čitateľov od študentov a odborníkov až po spotrebiteľov a výrobcov vína.
Členské štáty OIV: Globálna sieť vinárskych národov
Zoznam členských štátov OIV zahŕňa krajiny z rôznych kútov sveta, čo odráža globálny charakter organizácie a medzinárodný význam vinohradníctva a vinárstva. Medzi členské štáty patria: Alžírsko, Argentína, Austrália, Rakúsko, Arménsko, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Brazília, Bulharsko, Čile, Chorvátsko, Cyprus, Česká republika, Fínsko, Francúzsko, Gruzínsko, Nemecko, Grécko, Macedónsko, Malta, Moldavsko, Čierna Hora, Maroko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Peru, Portugalsko, Rumunsko, Rusko, Srbsko, Slovensko, Slovinsko, Južná Afrika, Španielsko, Švajčiarsko, Turecko, Uruguaj.
Pri prechádzaní organizácie sa pozornosť upriamila na skutočnosť, že OIV používa súčasne dve vlajky. Jedna je tradičná vlajka s logom a názvom organizácie, zatiaľ čo druhá, tiež biela, zobrazuje len logo bez názvu.
Pri pohľade na túto organizáciu je zrejmé, že OIV skutočne používa súčasne dve vlajky spoločne, druhá je tiež biela, ale zobrazuje len logo, bez jej názvu vedľa neho.
Spolupráca SR s inými medzinárodnými organizáciami v oblasti poľnohospodárstva
Slovenská republika je členom viacerých medzinárodných organizácií, ktorých odborným gestorom je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Tieto organizácie pokrývajú široké spektrum tém od genetických zdrojov rastlín a lesov, cez ochranu rastlín a zvierat, až po boj proti dezertifikácii. Hoci tieto organizácie priamo nesúvisia s OIV, ich činnosť prispieva k celkovému rozvoju a udržateľnosti poľnohospodárskeho sektora, do ktorého patrí aj vinohradníctvo a vinárstvo.
Medzi tieto organizácie patria:
- BI ECPGR (Bioversity International / European Cooperative Programme for Plant Genetic Resources): Zameraná na ochranu genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo.
- EFI EUFORGEN (European Forest Genetic Resources Programme): Podporuje plnenie medzinárodných záväzkov týkajúcich sa ochrany lesných genetických zdrojov.
- EPPO (European and Mediterranean Plant Protection Organization): Vyvíja medzinárodné stratégie proti zavlečeniu a šíreniu škodcov ohrozujúcich poľnohospodárstvo, lesníctvo a životné prostredie.
- EuFMD (European Commission for the Control of Foot-and-Mouth Disease): Zameraná na kontrolu a elimináciu slintačky a krívačky.
- FOREST EUROPE: Medzinárodný medzivládny proces podporujúci trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov.
- ISTA (International Seed Testing Association): Pracuje na dosiahnutí jednotnosti pri hodnotení kvality semien po celom svete a vyvíja štandardné metódy testovania osív.
- OIE (World Organisation for Animal Health): Zodpovedná za zlepšovanie zdravia a welfare zvierat na celom svete.
- UNCCD (United Nations Convention to Combat Desertification): Dohovor OSN pre boj s dezertifikáciou a degradáciou krajiny.
Účasť Slovenskej republiky v týchto organizáciách potvrdzuje jej záväzok k medzinárodnej spolupráci a k riešeniu globálnych výziev v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia a potravinovej bezpečnosti.