V oblasti vyšetrovania a dokazovania sa občas vynára otázka, či je možné použiť takzvaný detektor lži, odborne nazývaný polygraf, ako spoľahlivý nástroj na odhalenie pravdy. Polygraf je zariadenie, ktoré zaznamenáva fyziologické reakcie testovanej osoby s cieľom určiť, či sú jej tvrdenia pravdivé alebo nepravdivé. Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že ide o nespochybniteľnú metódu na overenie informácií, právne a etické aspekty jeho využitia, najmä v trestnom konaní, sú oveľa zložitejšie.
Ako funguje polygraf?
Polygraf je vedecký prístroj, ktorý monitoruje viaceré fyziologické parametre testovanej osoby. Medzi tieto parametre patria zmeny krvného tlaku, pulzu, frekvencie dýchania, vodivosti pokožky (potenie) a v niektorých prípadoch aj hlasové prejavy či pohyby očí. Základný predpoklad fungovania polygrafu spočíva v teórii, že nepravdivé odpovede vyvolávajú u testovanej osoby merateľné fyziologické reakcie, ktoré sa líšia od reakcií na pravdivé tvrdenia. Počas testu sú kladiete otázky, na ktoré osoba odpovedá „áno“ alebo „nie“. Prístroj zaznamenáva fyziologické dáta a odborník (polygrafista) následne analyzuje tieto záznamy, aby posúdil, či daná osoba hovorí pravdu, alebo klame.
Legislatívny rámec a právna akceptácia na Slovensku
Na Slovensku nie je použitie polygrafu priamo zakázané, avšak jeho výsledky nie sú oficiálne uznávané ako priamy dôkaz na súde. Trestný poriadok síce neobsahuje explicitné ustanovenie, ktoré by polygraf zakazovalo, no zároveň ho ani nešpecifikuje ako zákonný dôkazný prostriedok. Základným predpokladom v trestnom konaní je, že každý dôkaz musí byť získaný zákonným spôsobom a musí spĺňať obsahové a materiálne podmienky.
Kľúčovým problémom pri akceptácii polygrafu ako dôkazu je jeho spoľahlivosť a možnosť ovplyvnenia výsledkov rôznymi faktormi, ako je stres, úzkosť, zdravotný stav alebo individuálna psychická reakcia testovanej osoby. Slovenské súdnictvo sa riadi zásadou voľného hodnotenia dôkazov, kde sudca rozhoduje na základe všetkých predložených dôkazov a svojho vnútorného presvedčenia. Výsledky polygrafu môžu byť preto maximálne považované za doplnkový indikatívny podklad, ktorý môže usmerniť vyšetrovanie, ale nie ako samostatný dôkaz.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 6 Tz 13/02 z 30. júla 2002 explicitne uviedol, že „Výsledky vyšetrenia obvineného na polygrafe, tzv. detektore lži, nemožno v trestnom konaní použiť ako dôkaz, pretože podstatou takéhoto vyšetrenia je výsluch obvineného ku skutočnostiam, ktoré sa týkajú trestného činu. V trestnom konaní však možno použiť len tie poznatky, ktoré obvinený poskytol v súlade s ustanovením § 91 a nasl. Trestného poriadku, čo v prípade jeho vyšetrenia (výsluchu) na detektore lži nie je splnené.“ Tento záver zdôrazňuje, že polygrafické vyšetrenie, kde sú otázky často formulované na princípe „áno“ alebo „nie“, nenahrádza plnohodnotný výsluch obvineného podľa Trestného poriadku, kde má obvinený právo súvisle opísať skutočnosti a kde je vylúčené donucovanie.
Etické a praktické aspekty
Použitie polygrafu prináša aj viaceré etické otázky. Jednou z najdôležitejších je dobrovoľnosť. Každý testovaný subjekt musí s vyšetrením výslovne súhlasiť. Ak by bol ktokoľvek nútený podstúpiť test pod hrozbou sankcií, išlo by o porušenie jeho základných práv. Polygrafista nikdy nesmie vykonať vyšetrenie bez dobrovoľného písomného súhlasu vyšetrovanej osoby.
Ďalším etickým problémom je spoľahlivosť výsledkov. Hoci sa udáva, že úspešnosť polygrafického vyšetrenia sa pohybuje medzi 95% až 98%, stále existuje priestor na chyby. Fyziologické reakcie môžu byť ovplyvnené stresom, úzkosťou, únavou, užitím liekov alebo drog, či dokonca individuálnymi odchýlkami v psychike. Profesionálne trénovaná osoba, ktorá by poznala princípy fungovania polygrafu, by teoreticky mohla svoje reakcie ovplyvniť, aj keď sa tvrdí, že je to takmer nemožné. V praxi sa však ukazuje, že manipulácia s výsledkami je extrémne náročná a často nemožná, najmä pri skúsenom polygrafistovi.
Okrem toho je dôležité, aby sa výsledky a zistené skutočnosti nikdy nezneužili na neoprávnené obmedzenie práv testovanej osoby. Súkromie a osobnostné práva musia byť vždy rešpektované.
Využitie polygrafu v rôznych oblastiach
Napriek obmedzenému právnemu statusu ako priameho dôkazu sa polygraf využíva v rôznych oblastiach:
- Kriminalistika a trestné právo: V prípravnom konaní môže polygraf slúžiť ako pomocný nástroj na usmernenie vyšetrovania, napríklad pri preverovaní podozrivých osôb alebo pri získavaní doplnkových informácií. Môže pomôcť zúžiť okruh podozrivých alebo potvrdiť či vyvrátiť hypotézy. Orgány činné v trestnom konaní ho môžu použiť ako kriminalisticko-technický prostriedok na zameranie vyšetrovania za účelom vyhľadania a zistenia ďalších dôkazov.
- Bezpečnostné zložky a štátne inštitúcie: Polygraf sa niekedy používa pri výbere zamestnancov pre citlivé pozície v bezpečnostných zložkách (polícia, spravodajské služby) na preverenie dôveryhodnosti kandidátov, najmä pri práci s utajovanými skutočnosťami.
- Súkromný sektor: V komerčnej sfére sa polygraf môže využiť pri vyšetrovaní vnútorných podvodov, krádeží alebo únikov informácií vo firmách, avšak vždy len s dobrovoľným súhlasom zamestnanca. Využíva sa aj v súkromných detektívnych službách na overovanie informácií, napríklad pri partnerských sporoch, avšak s vedomím, že výsledky nemajú právnu váhu.
Ako prebieha vyšetrenie na detektore lži?
Profesionálne vyšetrenie na polygrafe zvyčajne prebieha v troch fázach:
- Pred-testová fáza: Polygrafista sa stretne s vyšetrovanou osobou a zadávateľom vyšetrenia. Oboznámi sa s prípadom, vysvetlí priebeh testu a pripraví spolu s vyšetrovanou osobou konkrétne otázky. V tejto fáze je dôležité, aby sa testovaná osoba cítila komfortne a aby pochopila účel testu.
- Testová fáza: Vyšetrovaná osoba je pripojená k polygrafickému prístroju. Polygrafista pripevní snímače na rôzne časti tela (prsty, rameno, hrudník). Následne sa kladú pripravené otázky, na ktoré osoba odpovedá „áno“ alebo „nie“. Počas odpovedí prístroj zaznamenáva fyziologické reakcie. Otázky sa zvyčajne kladú v niekoľkých sériách.
- Post-testová fáza: Po ukončení snímania sa vyšetrovaná osoba odpojí od prístroja. Polygrafista analyzuje zaznamenané dáta, vyhodnotí ich a oboznámi vyšetrovanú osobu s priebežnými výsledkami. Nasleduje rozhovor o zistených reakciách a prípadných vysvetleniach. Na základe výsledkov sa spracuje správa z vyšetrenia.
Celý proces zvyčajne trvá dve až tri hodiny. Je dôležité poznamenať, že počas samotného testu je prítomný len polygrafista a vyšetrovaná osoba, aby sa minimalizovalo riziko skreslenia výsledkov vplyvom prítomnosti ďalších osôb.
Budúcnosť polygrafu na Slovensku
Vzhľadom na technologický pokrok a vývoj v oblasti neurovied sa očakáva, že metódy zisťovania pravdivosti výpovedí sa budú v budúcnosti ďalej vyvíjať. Objavujú sa nové technológie, ako napríklad analýza mozgových vĺn alebo využitie umelej inteligencie, ktoré by mohli doplniť alebo v budúcnosti aj nahradiť tradičné polygrafické testovanie.
Na Slovensku bude diskusia o využití polygrafu pravdepodobne pokračovať, pričom dôraz sa bude klásť na otázky jeho spoľahlivosti, právnej akceptácie a etických aspektov. Je možné, že v budúcnosti dôjde k legislatívnemu sprísneniu pravidiel jeho používania, alebo naopak k jeho širšej akceptácii v určitých špecifických oblastiach, no ako priamy dôkaz v trestnom konaní zostáva jeho pozícia naďalej limitovaná.