Finančná správa (FS) SR nedávno ukončila rozsiahlu operáciu likvidácie liehu v priestoroch daňového skladu výrobcu liehu na Seneckej ceste v Šamoríne. Táto akcia, ktorá prebiehala od 6. februára do 6. marca, bola podľa FS najväčšou svojho druhu od jej vzniku. Počas nej bolo zabezpečených 38 transportov tovaru cisternovými vozidlami, kamiónmi a vozidlami do 12 ton, s podporou 93 ozbrojených sprievodov hliadok finančnej správy. Nelegálny alkohol sa v šamorínskych skladoch nachádzal niekoľko rokov, pričom daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane, ignoroval úradnú komunikáciu a nepreberal zásielky. Operácia si vyžiadala dve fázy, pričom v druhej fáze finančná správa zabezpečila nepretržitú stráž objektu a postupne vyskladňovala a odvážala tovar na likvidáciu. Prvé transporty začali 9. februára a posledný tovar opustil sklad 4. marca, pričom likvidácia sa definitívne skončila 6. marca. Na operácii sa podieľali viaceré colné úrady a výcvikové zložky finančnej správy, pričom pracovisko colného úradu v Dunajskej Strede spolupracovalo na evidencii a identifikácii tovaru. Kroky na likvidáciu liehu sa začali pripravovať už v roku 2024, pričom škoda spôsobená štátu na úhradu likvidácie dosiahla úroveň 184 000 eur.
Táto rozsiahla akcia finančnej správy poukazuje na pretrvávajúci problém nelegálneho obchodu s alkoholom a s ním spojené daňové úniky. Okrem finančných škôd, ktoré nesie štát v dôsledku nutnosti likvidácie nelegálneho tovaru, dochádza k narušeniu hospodárskej súťaže a k ohrozeniu zdravia spotrebiteľov. Finančná správa SR informovala aj o odhalení podvodov na dani z pridanej hodnoty (DPH), ktoré priniesli štátnemu rozpočtu takmer 16,5 milióna eur. Intenzívne a systematické kontroly majú konkrétny dosah na ochranu štátnych financií a bezpečnosť občanov.
Neplatnosť právnych úkonov a dobré mravy v pracovnom práve
Článok sa zaoberá problematikou neplatnosti zmluvy, pričom sa zameriava na rozpor s dobrými mravmi. Táto problematika má významný dopad aj na pracovné právo, najmä v kontexte výpovede z dôvodu nadbytočnosti. Tak ako každý iný právny úkon, aj výpoveď ako jednostranný právny úkon je neplatná, ak nemá všetky náležitosti právneho úkonu, t.j. keď je v rozpore so zákonom, obchádza zákon alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor so zákonom alebo obchádzanie zákona sa rozumie nielen rozpor so Zákonníkom práce, ale aj rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch v zmysle Občianskeho zákonníka. V prípade, ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z princípu subsidiarity vyplýva, že tam, kde konkrétna právna úprava vo všeobecnej časti Zákonníka práce chýba, je potrebné použiť v plnej miere Občiansky zákonník. Tak tomu je v prípade neplatnosti pracovnoprávnych právnych úkonov, ktorých osobitosti síce upravuje vo všeobecnej časti Zákonník práce (§ 17 a nasl.), avšak pre ktoré rovnako platia všeobecné princípy o neplatnosti právnych úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka (napr. § 37, § 39).
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi (§ 13 ods. 3 prvá veta Zákonník práce). Neplatnou je preto aj výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Tento princíp je kľúčový pri posudzovaní platnosti výpovedí, ktoré môžu byť zneužité na nekalé účely.
Nadbytočnosť zamestnanca a jej skúmanie súdom
V zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o inej organizačnej zmene. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu.
Skončenie pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu zamestnancov. Môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Samotný Zákonník práce v § 61 ods. 3 priamo umožňuje zamestnávateľom utvoriť zrušenú pracovnú pozíciu a prijať iného zamestnanca po dvoch mesiacoch od skončenia pracovného pomeru dotknutého zamestnanca. Z rozhodovacej praxe súdov vyšších inštancií však vyplýva, že zamestnávateľ nemôže výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP zneužiť. O organizačných zmenách, ako aj o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje zamestnávateľ sám a súd nemôže preskúmavať toto rozhodnutie zamestnávateľa. Súd však dôsledne skúma a posudzuje všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti predchádzali. Preskúmavanie týchto okolností v praxi znamená preskúmanie situácie, a teda dôvodov rozhodnutia o organizačnej zmene. Zistenie skutočného motívu k prijatiu organizačnej zmeny u žalovaného a skutočné dôvody pre výpoveď danú práve žalobcovi, môžu viesť k zisteniu, či tento jednostranný pracovnoprávny úkon je (nie je) v rozpore s dobrými mravmi.
Z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 42/2010, vyplýva potreba dôsledne a do hĺbky skúmať, ako k tej nadbytočnosti došlo a či naozaj nebolo iné riešenie. „V dôsledku prijatej organizačnej zmeny žalovaná mohla prepustiť iba takého zamestnanca, ktorého pracovná činnosť bola takého druhu, ktorá sa stala pre žalovaného nadbytočnou.“
Príklady z judikatúry: Keď nadbytočnosť stráca svoj zmysel
Judikatúra poskytuje niekoľko ilustratívnych príkladov, kedy súdy posúdili výpoveď z dôvodu nadbytočnosti ako neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi:
- Vytvorenie nadstavu právnikov: V jednom prípade bola nadbytočnosť právnikov na pobočke Sociálnej poisťovne vytvorená tým, že v priebehu súdnych sporov o neplatnosť predchádzajúcich dvoch výpovedí bola prijatá ďalšia právnička na dobu neurčitú, čím sa znemožnilo ďalej zamestnávať pôvodného právnika. Vytvorenie nadstavu pracovníkov na obsadenie funkčného miesta právnika bolo posúdené ako rozpor s dobrými mravmi a porušenie zásady pracovného práva vyjadrenej v článku II. Zákonníka práce.
- Zmena organizačnej štruktúry bez reálneho zníženia stavu zamestnancov: Ak organizačná zmena, posudzovaná vo svojej úplnosti a logickej nadväznosti, nesleduje zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť vyššiu efektivitu práce, ale v skutočnosti ide len o výmenu jedného zamestnanca za druhého („kus za kus“, „jedného za druhého“), potom rozhodnutie o organizačnej zmene nesleduje cieľ predpokladaný v § 63 ods. 1 písm. b) ZP. V takom prípade sa naňho nazerá, akoby nebolo prijaté, pretože nejde o rozhodnutie zamestnávateľa, s akým počíta skutková podstata § 63 ods. 1 písm. b) ZP.
- Príčinná súvislosť medzi prijatím nového zamestnanca a nadbytočnosťou: Nadbytočnosť zamestnanca by nevznikla v dôsledku vnútorných organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavretím pracovného pomeru s iným zamestnancom, resp. inou skutočnosťou. Nie je teda pravdou, že pred rozhodnutím o organizačnej zmene možno prijať na dané miesto iného zamestnanca, hoci zákon to výslovne nezakazuje.
- Neponúknutie inej vhodnej práce: Ak pri organizačnej zmene odpadne časť pracovnej náplne zamestnanca, ktorý takto prestane byť vo svojom pracovnom úväzku vyťažený, má zamestnávateľ navrhnúť zamestnancovi zmenu dohodnutých pracovných podmienok. Ak k takejto zmene nedôjde a zamestnávateľ sa so zamestnancom nedohodne na skončení pracovného pomeru, môže zamestnávateľ skončiť tento pracovný pomer výpoveďou z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP.
- Predstierané organizačné opatrenia: V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného orgánu boli od počiatku sledované iné ciele, a že zamestnávateľ alebo príslušný orgán iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu. To môže mať dopad na platnosť výpovede z hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa s dobrými mravmi.
Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom a ich vplyv na výpoveď
Opačná situácia nastáva v prípade, ak zamestnávateľ spomedzi zamestnancov vyberie toho zamestnanca, s ktorým má „spory“, resp. zamestnávateľ so zamestnancom spolu nevychádzajú. Toto však nemožno považovať za rozpor s dobrými mravmi, za predpokladu, že je naozaj daná nadbytočnosť zamestnanca, pretože práve to je vlastným účelom a zmyslom výpovede. Je možné, že spory medzi účastníkmi mohli byť pohnútkou k prijatiu tohto organizačného opatrenia, táto skutočnosť sama osebe neznamená, že jediným zmyslom bolo žalovaného poškodiť. Opačný názor by znamenal, že ak by nastali v rámci zamestnávateľa spory medzi osobami podieľajúcimi sa na rôznych stupňoch na riadení spoločnosti, bolo by v tomto prípade vylúčené schvaľovať organizačné opatrenia, ktoré by umožňovali ďalšiu „bezporuchovú“ činnosť u zamestnávateľa. Súd sa v jednom takomto prípade priklonil na stranu zamestnávateľa, keď vyslovil názor, že výpoveď z dôvodu organizačných zmien (§ 63 ods. 1 písm. b) ZP) je platná aj napriek tomu, že jednou z pohnútok vedúcich k výpovedi mohli byť aj spory s týmto zamestnancom.
Formálne náležitosti výpovede a ochranné doby
Rovnako ako pre každé rozviazanie pracovného pomeru, aj pre výpoveď pre nadbytočnosť platí, že musí mať písomnú formu. Môže ísť o člena štatutárneho orgánu zamestnávateľa (napr. konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným). Zákonník práce uprednostňuje osobné, priame doručenie. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť prostredníctvom poštového podniku do vlastných rúk. Až v prípade, ak to nie je možné, môže byť zásielka doručovaná poštou. Pre platnosť výpovede sa vyžaduje jej doručenie vlastných rúk zamestnanca. Platí, že výpoveď (resp. zásielka, ktorá ju obsahuje) musí byť doručená do dispozičnej sféry zamestnanca, pričom výpoveď doručená inej osobe (napr. ak poštár nezastihol zamestnanca doma) nestačí, a to ani ak táto osoba prisľúbila, že ju adresátovi odovzdá. Zároveň ale platí, že výpoveď je doručená aj keď sa vráti zamestnávateľovi ako nedoručiteľná (napr. preto, že zamestnanec zamestnávateľovi riadne neoznámi zmenu doručovacej adresy).
Rozhodnutie zamestnávateľa o zmenách spôsobujúcich nadbytočnosť zamestnanca musí byť prijaté ešte predtým, než zamestnávateľ doručí výpoveď. Prekážkou platnosti výpovede naopak nie je skutočnosť, že zmeny v zmysle rozhodnutia nastanú až po doručení výpovede (napr. oneskorené zrušenie pracovnej pozície). Zamestnávateľ musí výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Povinnosť prerokovania neznamená, že zástupcovia zamestnancov musia s výpoveďou aj súhlasiť (súhlas je nutný len, ak ste členom odborového orgánu, zamestnaneckej rady či zamestnaneckým dôverníkom). Zamestnávateľ však musí zástupcov s dôvodmi výpovede oboznámiť a ponúknuť im možnosť sa k nej vyjadriť. Ak má zamestnávateľ aj po účinnosti rozhodnutia o zmenách možnosť zamestnanca zamestnávať v mieste, ktoré s ním bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, a to aj na kratší pracovný čas, musí túto prácu pred výpoveďou ponúknuť.
Problematickou by sa mohla zdať situácia, keď je zamestnancovi doručená výpoveď, avšak neskôr v ten istý deň je zamestnanec vyhlásený za práceneschopného a mala by mu začať plynúť ochranná doba chrániaca ho pred výpoveďou, končiac dňom skončenia práceneschopnosti. Prípad týkajúci sa tejto problematiky vyriešil Najvyšší Súd SR. Podľa názoru súdu, výpoveď doručená zamestnancovi v ten istý deň ako bol zamestnanec vyhlásený za dočasne práceneschopného, je výpoveďou doručenou v ochrannej dobe a podlieha zákazu výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Dôsledky neplatného skončenia pracovného pomeru
Skončenie pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti je najčastejšie volenou formou jednostranného skončenia zo strany zamestnávateľa. Dôvodom je tá skutočnosť, že v rámci právnej istoty sa zamestnávateľom javí, že takto volený postup je najpriaznivejší z hľadiska predchádzania neplatnosti skončenia pracovného pomeru. A hoci vo vedomí ľudí je zakorenená predstava, že ide o ťažko „priestrelnú“ formu skončenia pracovného pomeru, kedy existuje nízka pravdepodobnosť jej neplatnosti, v kontexte aktuálnej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít tomu tak nie je.
Prax ukazuje, že predstava zamestnávateľov, že organizačná zmena spočíva v zásade vo vypracovaní potrebných dokumentov je mylná a nesprávna. Následkom takejto predstavy sa potom zamestnávateľ v praxi dostane do situácie, kedy musí zamestnancovi zaplatiť náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku za obdobie neplatne skončeného pracovného pomeru (maximálne 36 mesiacov) a zamestnanca opätovne prijať a prideľovať mu prácu podľa pracovnej zmluvy a platiť mu za to mzdu. Ak zamestnávateľ zamestnancovi prácu nepridelí, odo dňa právoplatnosti súdneho rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru, je povinný platiť zamestnancovi náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 3 Zákonníka práce).
Transparentnosť a spravodajské služby: Hľadanie rovnováhy
Spravodajské služby predstavujú špecifické mocenské nástroje štátu a pri ochrane záujmov štátu plnia špecifické úlohy. Aby ich mohli efektívne plniť, musia disponovať určitým špecifickým portfóliom oprávnení a často aj výnimiek zo všeobecne akceptovaných postupov, konaní a kontrolných mechanizmov. Princíp transparentnosti nie je možné aplikovať na všetky oblasti výkonu verejnej správy v rovnakom rozsahu. Jednou z týchto oblastí, v ktorej je potrebné iným spôsobom nastaviť limity transparentnosti, je oblasť spravodajskej ochrany záujmov štátu. Ide o stret dvoch dôležitých záujmov štátu - záujem štátu o transparentný výkon verejnej správy a záujem štátu na ochrane svojich spravodajských priorít.
Osobitné finančné prostriedky a ich kontrola
Zákon o Slovenskej informačnej službe v § 13 definuje osobitné finančné prostriedky ako vyčlenené rozpočtové prostriedky a príjmy získané použitím osobitného spôsobu nakladania s majetkom štátu alebo z činnosti spravodajského krycieho subjektu, ktoré je informačná služba oprávnená používať na uhrádzanie výdavkov spojených s plnením úloh podľa tohto zákona, vrátane výdavkov spojených so zriadením, založením, s činnosťou alebo so zrušením spravodajského krycieho subjektu informačnou službou.
Používanie osobitných finančných prostriedkov môže evokovať záver, že ide o určitú formu narušenia transparentnosti vo vzťahu k hospodáreniu s finančnými prostriedkami, ktorými služba disponuje, keďže ide o finančné prostriedky, ktorých objem nie je zverejnený. Je to však ochranné opatrenie, ktoré má zabezpečiť ochranu Slovenskej informačnej služby a jej príslušníkov pri plnení zverených úloh. Je však dôležité, že aj napriek skutočnosti, že objem osobitných finančných prostriedkov nie je verejne dostupný, je kontrola ich používania zabezpečená prostredníctvom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Podľa § 5 ods. 3 zákona o Slovenskej informačnej službe riaditeľ Slovenskej informačnej služby na požiadanie kontrolnému výboru predkladá, okrem iného, interné predpisy upravujúce podmienky používania osobitných prostriedkov.
Verejné obstarávanie a spravodajské služby
Slovenská informačná služba všeobecne spadá pod legálnu definíciu verejného obstarávateľa. Zákonodarca si bol však vedomý rizík, ktoré by so sebou prinášala aplikácia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní pri obstarávaní tovarov a služieb v podmienkach Slovenskej informačnej služby. Z uvedeného dôvodu v § 2 ustanovil enumeráciu oblastí, v ktorých nie je možné aplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní. Podľa § 1 ods. 2 písm. w) zákona o verejnom obstarávaní sa cit. zákon nevzťahuje na obstarávanie týkajúce sa plnenia úloh spravodajských služieb. Pri použití reštriktívneho výkladu by sa postupy verejného obstarávania nevzťahovali len na zákazky priamo súvisiace s plnením spravodajských úloh. Pri extenzívnom výklade by bolo obstarávanie tovarov a služieb v podmienkach spravodajských služieb vylúčené úplne.
Alkohol v cestnej premávke: Sprísnenie pravidiel a nulová tolerancia
Aktuálne legislatívne zmeny na Slovensku prinášajú sprísnenie pravidiel týkajúcich sa alkoholu v cestnej premávke. Zatiaľ čo vodiči bežných áut sú už roky viazaní nulovou toleranciou, nová legislatíva, ktorá má vstúpiť do platnosti 1. mája 2026, zavádza zákaz alkoholu aj pre niektorých spolujazdcov. Dôraz sa kladie na bezpečnosť, pričom nejde o plošný zákaz pre všetkých pasažierov, ale najmä pre tých, u ktorých sa dá reálne predpokladať, že môžu bezpečnosť jazdy ovplyvniť. Príkladom sú spolujazdci na motocykloch, štvorkolkách alebo viacmiestnych bicykloch, kde hmotnosť, pohyby či reakcie spolujazdcov môžu zásadne meniť stabilitu vozidla. Naopak, bežných cestujúcich v aute, ktorí sedia na mieste spolujazdca alebo vzadu, sa zákon zatiaľ netýka. V ich prípade zostáva konzumácia alkoholu pred aj počas jazdy stále povolená.
Polícia bude mať oprávnenie kontrolovať triezvosť aj u týchto vybraných spolujazdcov, podobne ako u vodičov. V prípade porušenia bude hroziť priestupková pokuta, ktorá sa môže pohybovať v desiatkach až stovkách eur podľa závažnosti priestupku.
V strednej Európe je prístup k alkoholu za volantom vo všeobecnosti pomerne prísny, ale nie všetky krajiny majú nulovú toleranciu. Napríklad Poľsko umožňuje veľmi nízku hladinu alkoholu 0,2 promile. Slovensko susedí aj s krajinou, kde je tolerancia mierne vyššia - v Rakúsku je limit 0,5 ‰ pre vodičov a 0,1 ‰ pre profesionálov a vodičov začiatočníkov. V Taliansku platí limit 0,5 ‰ pre všetkých vodičov, ale profesionáli a vodiči s menej ako tromi rokmi skúseností musia jazdiť úplne bez alkoholu v krvi. Aj v týchto štátoch však treba zachovať opatrnosť.
Povolenie na predaj alkoholu: Časté pochybenia podnikateľov
Povolenie na predaj alkoholu predstavuje jednu z najčastejších právnych povinností, ktoré podnikatelia v gastronómii prehliadajú. Táto skutočnosť vyplýva z neznalosti rozdielu medzi všeobecným oprávnením na predaj nápojov a špecifickými požiadavkami na predaj alkoholických nápojov podľa zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Právna úprava rozlišuje medzi rôznymi typmi alkoholických výrobkov. Zatiaľ čo pivo a víno možno predávať na základe štandardnej živnosti, tvrdý alkohol (lieh) alebo miešané drinky podliehajú osobitnej regulácii. Správu týchto povolení vykonáva colný úrad, ktorého miestna príslušnosť sa riadi sídlom právnickej osoby alebo trvalým pobytom fyzickej osoby.
Podnikatelia často predpokladajú, že živnostenské oprávnenie na pohostinstvo alebo maloobchod automaticky zahŕňa predaj všetkých alkoholických nápojov. Tento predpoklad je z právneho hľadiska nesprávny. Ďalším častým nedorozumením je domnienka, že príležitostný predaj nepodlieha týmto pravidlám. Zákon však nerozlišuje medzi pravidelným a občasným predajom. Problematické je aj nadobúdanie existujúcich prevádzok. Povolenie na predaj alkoholu je osobné oprávnenie viazané na konkrétnu právnickú alebo fyzickú osobu. Pri zmene vlastníctva sa povolenie automaticky neprenáša na nového majiteľa, ktorý si musí požiadať o vlastné oprávnenie.
Podmienky získania povolenia sú jasne definované zákonom. Žiadateľ musí mať zapísaný príslušný predmet podnikania - buď maloobchod alebo pohostinstvo. Všetky osoby v štatutárnych orgánoch musia preukázať bezúhonnosť výpisom z registra trestov. Časté argumenty podnikateľov pri kontrolách nemajú právnu relevanciu. Nevedomosť zákona nie je okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť. Skutočnosť, že prevádzkovateľ predáva len pivo a víno, neznamená automatické oslobodenie, ak súčasne ponúka miešané nápoje obsahujúce tvrdý alkohol. Živnostenské oprávnenie na pohostinstvo nepokrýva predaj tvrdého alkoholu. Zákonná lehota na rozhodnutie je 30 dní od podania úplnej žiadosti.
Porušenie povinnosti má viacero právnych dôsledkov. Okrem finančných sankcií môžu úrady nariadiť zatvorenie prevádzky a skonfiškovať neoprávnene predávaný alkohol. Tieto opatrenia majú okamžitý účinok a môžu vážne poškodiť podnikateľskú činnosť. Povolenie na predaj alkoholu nie je len formálna náležitosť. Je to právna ochrana vašej prevádzky. Bez neho riskujete vysoké pokuty a zatvorenie podniku.
Kontroverzie okolo výdavkov na alkohol a jeho konzumácia v parlamente
Výdavky Úradu vlády SR na alkohol vyvolali ostrú výmenu názorov. Opozičná poslankyňa Martina Holečková (SaS) upozornila na zmluvy v hodnote desiatok tisíc eur za koňak, hruškovicu či rum, ktoré boli podľa nej dodané priamo na úrad. Úrad vlády obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o nákupy pre štátny Hotel Bôrik. Podľa úradu vlády poslankyňa vytrhla údaje o množstve a cene alkoholu z kontextu, keďže ide o rámcové zmluvy platné na dlhšie obdobie, ktoré sa týkajú celkovej prevádzky hotela. „Vyzývame poslankyňu Martinu Holečkovú, aby prestala šíriť nepravdivé a zavádzajúce informácie, ktoré znevažujú prácu Úradu vlády SR a jeho zamestnancov.“ Holečková však následne vysvetlila, že v zmluvách, na ktoré sa odvoláva, nie je ako miesto dodania uvedený Hotel Bôrik, ale priamo Úrad vlády SR. „Bolo by namieste, aby úradníci z Úradu vlády miesto útokov na moju osobu zverejnili, koľko zaplatil úrad vlády za alkohol, ktorý bol doručený na úrad vlády.“
Konzumácia alkoholu aj na pôde Národnej rady (NR) SR sa opakovane stáva predmetom verejnej diskusie a kritiky. Na základe videí z pléna NR SR bolo možné pozorovať náznaky, že niektorí poslanci hlasujú alebo vystupujú pod vplyvom alkoholu, či zostatkového alkoholu. Alkohol v parlamente sa preto stal symbolom papalášizmu a nedôstojného správania, ktoré mnohí občania i politici vnímajú ako neprípustné pri rozhodovaní o zákonoch. Podľa návrhu by mohol predsedajúci vyzvať na vyšetrenie buď z vlastnej iniciatívy, alebo na podnet aspoň jedného poslaneckého klubu.
Bežný zamestnanec vs. poslanec: Rozdiel medzi štandardným zamestnancom a poslancom je okrem iného aj v tom, že pokiaľ by bol bežný pracovník na pracovisku prichytený pod vplyvom alkoholu, zamestnávateľ s ním môže okamžite rozviazať pracovný pomer. U poslancov to tak nie je. Na tom, že alkohol na pôde parlamentu nemá čo robiť, sa zhodnú poslanci naprieč politickým spektrom. Existujú však podozrenia, že v praxi je to inak. Naznačujú to práve zábery z NR SR. Podľa podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer-SD) sa preto čoraz viac diskutuje o zmenách v rokovacom poriadku a o potrebe zaviesť etický kódex poslanca, ktorý by podobné situácie jasne riešil.