Otázka, či môže dojčiaca matka príležitostne požiť alkoholický nápoj, je častou dilemou, ktorá vyvoláva mnoho otázok a obáv. V dnešnej dobe, kedy sú matky vystavené tlaku na "dokonalosť" a zároveň sa od nich očakáva, že budú viesť aktívny spoločenský život, je dôležité pristupovať k tejto téme realisticky a vedecky podloženými informáciami. Mnohé zavedené "múdrства" ohľadom dojčenia a alkoholu sú založené na zastaraných alebo neúplných poznatkoch, čo môže viesť k zbytočnému stresu a dokonca k predčasnému ukončeniu dojčenia. Je nevyhnutné rozlíšiť medzi príležitostným pohárikom a chronickým nadužívaním alkoholu, pričom prvé menované, pri dodržaní princípu zodpovedného pitia, nemusí predstavovať pre dojčenie žiadne obmedzenia.
Alkohol v materskom mlieku: Zanedbateľné množstvo
Z pohľadu dojčeného dieťaťa je množstvo alkoholu, ktoré sa dostáva do materského mlieka, zanedbateľné a prakticky nemerateľné. Toto tvrdenie platí bez ohľadu na to, aké množstvo alkoholu matka príležitostne vypije. Svetovo uznávaný farmakológ Dr. Thomas Hale vo svojej renomovanej publikácii na základe rozsiahlych vedeckých štúdií uvádza, že „absolútne množstvo (dávka) alkoholu, ktoré sa do materského mlieka dostáva, je vo všeobecnosti nízke a je funkciou hladiny v krvi matky“. Inými slovami, v materskom mlieku sa nachádza len to malé množstvo alkoholu, ktoré sa nachádza v matkinej krvi. Keďže alkohol v krvi sa meria v promile, a nie v percentách, a navyše len časť tohto obmedzeného množstva prejde do mlieka, prakticky zanedbateľné množstvo alkoholu v materskom mlieku nemá z hľadiska dojčeného dieťaťa žiadny význam. Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že pri malých dávkach alkoholu nemusí byť v materskom mlieku detegovateľný žiadny alkohol.
Preto, ak matka dodržiava princíp zodpovedného pitia, nie je potrebné čakať, odstriekavať ani mlieko vylievať. Môže normálne bez akýchkoľvek obmedzení pokračovať v dojčení. Časovať dojčenie podľa pitia alkoholu je tiež nepraktické a často nereálne. Vzhľadom na zanedbateľné množstvo alkoholu v materskom mlieku nemá zmysel tento proces zbytočne komplikovať.
Alkohol a tvorba mlieka: Rozprášenie mýtov
Existuje rozšírený mýtus, že pivo podporuje tvorbu materského mlieka. Tento mýtus je však založený na nesprávnom pochopení. Ak aj niektorá zložka piva, napríklad jačmeň, môže teoreticky podporovať tvorbu mlieka, nejde o benefit samotného alkoholu v pive. Naopak, alkohol môže mať na tvorbu mlieka skôr negatívny vplyv. Bolo preukázané, že pitie väčšieho množstva alkoholu (dva a viac štandardných nápojov) môže znižovať reflex vypudzovania mlieka, čo sťažuje kŕmenie dieťaťa. Okrem toho, alkohol dehydruje organizmus, čo môže negatívne ovplyvniť celkovú produkciu mlieka.
Vplyv alkoholu na dieťa: Spánok a vývojové aspekty
Hoci sa často predpokladá, že alkohol pôsobí na dieťa upokojujúco a pomáha mu lepšie spať, opak je často pravdou. Alkohol obsiahnutý v materskom mlieku môže nepriaznivo vplývať na kvalitu spánku dieťaťa, čo môže viesť k nespavosti, podráždenosti a zvýšenému plaču. V niektorých štúdiách bolo dokonca zistené, že u detí, ktorých matky pili počas prvých troch mesiacov po pôrode jeden a viac alkoholických nápojov denne, sa v prvom roku života prejavil zaostávajúci vývoj hrubých motorických funkcií. Je však dôležité zdôrazniť, že toto pozorovanie často súvisí s dlhodobým a nadmerným užívaním alkoholu, prípadne s jeho konzumáciou počas tehotenstva. Príležitostné požitie malého množstva alkoholu matkou dojčiacou dieťa, pri dodržaní zásad zodpovedného pitia, takéto dlhodobé negatívne dôsledky na vývoj dieťaťa nespôsobuje.
Čo môže alkohol urobiť s plodom?
Dôležitosť dojčenia pre matku aj dieťa: Neoddeliteľný celok
Príležitostné požitie alkoholu by v žiadnom prípade nemalo viesť k predčasnému ukončeniu dojčenia. Dojčenie má nesmierny význam nielen pre zdravie dieťaťa, ale aj pre zdravie matky. Riziká spojené s predčasným odstavením, ktoré sú často spôsobené zbytočnými obmedzeniami a túžbou matky po návrate k "normálnemu" životu, sú príliš vysoké. Pre mnohé ženy je predstava celoročnej abstinencie od alkoholu počas dojčenia, najmä ak dojčia viac detí po dlhé obdobie rokov, neudržateľná a môže viesť k frustrácii. Možnosť dať si občas alkoholický nápoj, v malom množstve a zodpovedne, môže byť pre ne motiváciou, aby dojčili dlhšie, čím dieťaťu poskytnú neoceniteľné benefity materského mlieka.
Alkohol a spoločný spánok: Zvýšené riziko
Je dôležité si uvedomiť, že pitie alkoholu, bez ohľadu na to, či žena dojčí alebo nie, je rizikový faktor pre spoločný spánok s dieťaťom. Vplyvom alkoholu môže byť narušené vnímanie spánku a plaču dieťaťa, čo zvyšuje riziko nehôd, ako je napríklad neúmyselné udusenie. Preto, ak matka konzumuje alkohol, mala by sa vyhnúť spoločnému spaniu s dieťaťom a zabezpečiť bezpečné prostredie pre jeho spánok.
Káva a dojčenie: Bežné obmedzenia a vedecké poznatky
Podobne ako pri alkohole, aj pri káve sa často objavujú rôzne obmedzenia a nesprávne predstavy. Kofeín, ktorý sa nachádza v káve, čaji a iných nápojoch, prechádza do materského mlieka, ale v zanedbateľných množstvách, ktoré zvyčajne nemajú žiadny vplyv na dieťa. Štúdie z roku 2012 ukázali, že spánok bábätiek matiek, ktoré pili bežné množstvo kávy (do 300 mg kofeínu denne), sa nijako nelíšil od spánku bábätiek matiek, ktoré kávu nepili vôbec. Mnohé obmedzenia týkajúce sa pitia kávy počas dojčenia sú preto neopodstatnené a môžu viesť k predčasnému ukončeniu dojčenia. Matky môžu bez obáv piť kávu a pokračovať v dojčení bez nutnosti časovania alebo obmedzení.
Fajčenie a dojčenie: Závažné riziká, ale dojčenie stále výhodné
Fajčenie je na rozdiel od príležitostného požitia alkoholu jednoznačne škodlivé pre dojčiace matky aj dojčené deti. Nikotín potláča tvorbu materského mlieka a dojčené deti, ktorých matky fajčia, sú vystavené zvýšenému riziku ochorení dýchacích ciest, syndrómu náhleho úmrtia dojčiat (SIDS) a iných zdravotných problémov. Napriek tomu, ak žena nedokáže prestať fajčiť, dojčenie stále poskytuje dieťaťu cennú ochranu a imunitné látky, ktoré čiastočne kompenzujú negatívne účinky fajčenia. V takomto prípade je dojčenie stále lepšou voľbou ako kŕmenie umelým mliekom, pretože benefity materského mlieka v boji proti vplyvom fajčenia stále pretrvávajú.
Fašiangy: Tradičný alkoholický nápoj a moc dieťaťa v kontexte slávností
Samotný názov „fašiangy“ má súvis so stredovekými podobami nemeckého slova "fasching" s pôvodným významom „posledné napitie,“ teda posledná možnosť vypiť si alkoholický nápoj pred obdobím pôstu. V užšom zmysle slova sa fašiangami nazývali posledné tri dni pred Popolcovou stredou - fašiangová nedeľa, fašiangový pondelok a fašiangový utorok. Tieto tri dni sa nazývali na Slovensku aj „posledný fašiang“ a oslavovali sa spevom, tancom, dobrým jedlom a všeličím vhodným na zvlaženie hrdla. Fašiangové zvyky na Slovensku tvoria priam neprebernú paletu najrozličnejších, zábavne ladených obradov, sprievodov a stretnutí dedinského spoločenstva. V niektorých obciach na Slovensku (napríklad na Hornej Nitre) sa fašiangom dokonca vravelo Bakusove dni (podľa boha Bakcha alebo Dionýza, antického symbolu nespútaného hodovania, pitia vína a zábavy).
V popredí pozornosti najmä mladých ľudí v tom čase bývali fašiangové sprievody (niekde nazývané sprievody maškár). Účastníci takéhoto sprievodu mali v duchu dávnych karnevalových tradícií možnosť prekročiť nejedno tabu, správať sa takým spôsobom a používať také slová a gestá, ktoré spoločenstvo v bežnom živote netolerovalo. Fašiangové sprievody v maskách uvoľnili lavínu veselia, smiechu, bláznivých komických situácií, ktoré plnili dôležité poslanie ako forma duševnej hygieny, ktorej potreba je zakotvená v mimoriadne hlbokých vrstvách nášho duchovného bytia. Potreba aspoň na pár chvíľ uvoľniť putá obyčajnosti, zdvihnúť stavidlá spontánneho správania, v každodennom živote potláčaného, je trvalou potrebou človeka. Maska a možnosť prestrojenia zohráva veľkú spoločensko - psychologickú úlohu aj v súčasnom živote. Potvrdzuje to okrem iného aj neklesajúca obľuba fašiangových podujatí.
Fašiangové sprievody mali na Slovensku rozličné podoby, líšili sa počtom masiek, spôsobmi maskovania, organizáciou sprievodu a obsahovou náplňou (piesne, tance, medzihry). Pokiaľ ide o masky (maškary), vo fašiangových obchôdzkach prevládali zvieracie. Ich používanie sa pokladá za najstaršie. Obsahom týchto obchôdzok bola totiž vo veľkej miere symbolika roľníckej práce a motívy spojené s plodnosťou. Vo fašiangových sprievodoch vystupovalo veľa postáv, ktorých pôvod súvisí s prebúdzaním zeme po zime (tradícia prikazovala, aby sa niektoré maškary občas pováľali po zemi, čo sa môže chápať ako znamenať nadviazanie kontaktu s ňou). Maska turoň jednoznačne vyzdvihovala symbolizovala silu a plodnosť tura, mohutného zvieraťa, ktoré už u nás dávno vyhynulo. Bola to býčia hlava so zvoncami na rohoch a papuľou, chriapou, ktorá sa dala otvárať a zatvárať. Niesol ju muž prikrytý plachtou alebo kožušinou.
Medzi rozšírené a obľúbené masky patril medveď. Predpokladáme, že mal byť stelesnením kultu plodivej sily - kratofónie. Medveď ako nezdomácnené, divé zviera s drsným kožuchom vzbudzoval úzkosť, ale zároveň aj úctu. Korene tejto masky siahajú ešte do predkresťanského obdobia. Mládenec alebo muž sa prezliekol do kožucha so srsťou navrch. Masku medveďa niekde vytvorili aj tak, že chlapa obtočili „nahusto“ povrieslami a na tvár mu navliekli kuklu, ktorá zakrývala celú tvár. Najčastejšie to bola priliehavá kapucňa z baranej kože so srsťou naruby. Mala otvory na oči a ústa. Povrieslová maska bola obyčajne jednorazová, hoci jej zhotovenie dalo veľa práce. Preto ju postupne nahradzovali maskou z trvanlivejšieho materiálu. Medveďa viedli na retiazke a on smiešne tancoval a strašil deti. Vystrájanie maškár vťahovalo do hier a zábavy aj divákov.
Ďalšiu masku predstavovali mládenci prezlečení za vlka (maska sa vyskytovala zriedkavejšie a jej opis sa nezachoval) a čerta. Maska čerta je kresťanská verzia pohanského démona zla, ktorého starí Slovania nazývali bes. Čert dobiedzal do ostatných fašiangovníkov, štípal dievčatá a ženy, strašil deti. Mal oblečený dlhý kožuch z baranej srsti naruby, vzadu s chvostom z čiernej látky alebo z povriesla či z hrachoviny, ktorým bol aj opásaný. Z brady na začiernenej tvári mu visel prilepený dlhý červený jazyk z papiera alebo červenej látky. Na hlave mal baranicu naruby s pripevnenými látkovými rohami. Niekedy mal v ruke drevené vidly, ktorými žartovne poštuchával divákov. Maškary sprevádzali muzikanti. Najčastejšie šlo o klarinet, veľký bubon, trúbku a harmoniku heligónku.
Na veľkej časti slovenského územia vyvrcholili fašiangy v utorok pred polnocou obradom známym ako pochovávanie basy. Šlo o žartovný pohreb basy (a vlastne muziky a zábavy), ktorá v čase pôstu už nemala zaznieť. Mládenci položili basu na stôl medzi horiace sviece a spievali pri nej žartovnú pieseň. Pri pochovávaní basy mládenci nad ňou lamentovali, vykladali a oplakávali ju - najmä hlavný vykladač pospomínal všetky jej dobré i zlé vlastnosti a pri jeho dlhom rečnení zo zástupu občas zaznievali upozornenia ako: „Maru si neber, lebo nevie variť.“ „Anču si neber, lebo nevie šiť“. „Katu si neber, lebo nevie gazdovať“. Hlavný vykladač často svojimi vtipnými replikami pri „lamentácii“ vyvolával medzi prítomnými hromové výbuchy smiechu. Povesť hovorí: „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
Alkohol v rodine a jeho dopad na deti: Zodpovednosť a prevencia
Je málo rodín, v ktorých by sme nenašli žiaden alkohol. Väčšina rodín sa radí medzi konzumentov. A veľmi malé percento k abstinentom, ale zväčša i tí vplyvom verejnej mienky a zvyklostí majú nejaký alkoholický nápoj doma pre prípadnú návštevu. Ale sú i rodiny, v ktorých sa alkohol konzumuje nadmerne až škodlivo. V týchto rodinách netrpia len životní partneri alkoholikov, ale hlavne deti. Nevhodné utváranie primárnych sociálnych vzťahov, nedostatočné uspokojenie potreby istoty, ktorá je pokladaná za jednu zo základných psychických potrieb človeka, nedostatok vhodných identifikačných vzorov v osobách najbližších vychovávateľov, to všetko môže viesť k narušeniu zdravého sociálneho vývoja dieťaťa. Dieťa je doma svedkom bezcharakternosti, klamstiev a agresivity rodiča alkoholika, ktorý myslí iba na svoje pitie a nezáleží mu na potrebách rodiny. Na dieťa veľmi zle vplývajú časté hádky plné osočovania, hrubých výrazov medzi rodičmi, ktoré vyvoláva rodič alkoholik. Dieťa ďalej rozvíja a spracúva svoje zážitky, dojmy, pozorovania a tým vnútorne trpí. Nezriedka vzniká aj nenávisť voči opíjajúcemu sa rodičovi, ktorý terorizuje celú rodinu.
Väčšina takýchto detí sa so svojimi problémami nikomu nezdôverí a nosí svoje trápenie v sebe. V dôsledku neustáleho trápenia a strachu prežívaného doma vznikajú u detí rôzne psychické poruchy. Vyskytuje sa pomočovanie, nočný strach či zajakávanie. Často sa vyskytujú neuropsychické poruchy, pocity menejcennosti, bolesti hlavy, bolesti brucha, únavnosť, poruchy spánku, emocionálna labilita, tiky, agresivita a poruchy sociability. A prekážajú pri plnení školských povinností. Dieťa je na hodinách nepozorné, nesústredené a unavené. Nedokáže sa sústrediť na preberané učivo, pretože hlavu má plnú problémov a spomienok z vyčíňania opitého rodiča. Deti z rodín alkoholikov sú menej pripravené k tomu, aby svoju inteligenciu v určitých situáciách vhodným spôsobom prejavili a uplatnili. Ak sa správanie jeho rodiča časom dostane na verejnosť, dieťa často trpí aj krutými posmeškami spolužiakov. Postupne je vytláčané spomedzi svojich rovesníkov. Nedokážu sa prejaviť a uplatniť v detskej skupine, medzi vrstovníkmi.
Preto je dôležité, aby pedagóg poznal životné podmienky pre učenie, dokázal sa k nemu priblížiť, prelomiť bariéry a pomohol mu. Treba nielen vytvoriť vhodné podmienky pre učenie, dbať na osvojovanie učiva v celom rozsahu, ale i zapájať dieťa do kolektívu a tým mu umožniť občas zabudnúť na zlú situáciu doma.
Rodič však nemusí byť alkoholikom, aby nepriaznivo vplýval na výchovu dieťaťa. V nemalej miere spôsobuje, či alkoholické nápoje deťom podávajú alebo nepodávajú. Potom vplyvom kladného postoja rodiča k alkoholu núkajú aj svoje deti pri rôznych príležitostiach, svadbách či spoločenských udalostiach vínom či destilátom. Ak dieťa začne píjať alkoholické nápoje za asistencie rodičov či pod ich patronátom, odpadla jedna z prekážok vzniku a upevňovania návyku. Taktiež niektorí rodičia nepovažujú za škodlivé, ak dieťa zoberú so sebou do pohostinstva, veď dieťa bude piť len malinovku. Poukazujú na to, že alkoholické prostredie vážne poškodzuje duševné zdravie dieťaťa, oneskoruje jeho duševný vývoj, deformuje jeho charakter, narušuje výchovu a prekáža pri vyučovaní. Rodičia, vychovávatelia a pedagógovia by mali preto pouvažovať nad týmto problémom a hľadať cesty ako ho riešiť.
Absint: Zelená víla s povesťou aj realitou
Stredoveké fašiangy, obdobie veselia a posledného napitia, sa v kontexte histórie alkoholických nápojov prirodzene dotýkajú aj nápojov s pohnutou minulosťou a romantickou povesťou, akým je absint. Má chuť zakázaného ovocia. V skutočnosti je rovnako nebezpečný ako akýkoľvek silný alkoholický nápoj. Stěží nájdeme nápoj s romantičtějšou povesťou, než je absint. V 19. storočí sa pitie absintu stalo v Paríži doslova kultom. Špatná úroda hroznov bola príčinou drastického nárastu cien vína, takže ľudia hľadali útočisko v absinte. Okrem kvalitnejších značiek sa absint vyrábal aj z lacného priemyselného alkoholu, a tak sa stal dostupným pre každého. Zelený macerát, ktorý tak preslávili básnici a maliari, pil v tom čase každý, od robotníkov po najvyšších politikov. Pitie absintu dosiahlo vo Francúzsku svoj vrchol v rokoch 1880-1910. Rostúca masová spotreba a zneužívanie absintu nakoniec vrhli na jeho pitie tiene. Vo Švajčiarsku bol absint postavený mimo zákon po tom, čo istý muž pod jeho vplyvom vyvraždil svoju rodinu. Následovali zákazy v ďalších krajinách. Napriek jeho údajnej škodlivosti sa doteraz nepreukázalo, že by pôsobil deštruktívnejšie než akýkoľvek iný vysokopercentný alkohol.
Teraz absint prežíva znovu renesanciu. Roku 1991 európska legislatíva povolila spracovanie rastlín a výťažkov obsahujúcich thujon, toxickú látku, ktorá je v absinte obsiahnutá. Absint sa znovu stal legálnym a opäť sa premenil v kultový nápoj. Základ všetkých pravých absintov tvorí tzv. „svätá trojica“ bylín: pelynok pravý, fenikel obyčajný a najmä aníz, ktorý dodáva nápoju typickú chuť, ktorá vám najskôr pripomenie sladké drievko alebo hašlerky. Byliny sa macerujú v silnom liehu a vzniknutá zmes sa destiluje. Voňavá tekutina sa riedi vodou na požadovaný obsah alkoholu (obvykle medzi 53-72 %).
Absint bol drogou bohémov. Mnohí umelci, predovšetkým maliari, ho používali ako stimulant. Konzumenti údajne boli trvalo omámení a zmätení, prežívali halucinácie. Absint bol dlhú dobu považovaný za halucinogénny, ale dnes je isté, že žiadne podobné účinky nevyvoláva. Je pravdepodobné, že hlásené prípady halucinácií z 19. storočia boli spôsobené jedovatými chemikáliami (napr. modrá skalica), alebo jedovatými rastlinami (puškvorec, vratič), ktoré sa do nápoja pridávali. Veď falšovanie potravín je v každej dobe akýmsi ľudovým športom. Nie je preto čudné, že pravidelní konzumenti absintu trpeli ťažkými nervovými chorobami. Za nebezpečnú zložku v absinte sa považoval thujon. Táto toxická látka vo veľkých dávkach síce môže spôsobovať kŕče, ale jej podiel v absinte je natoľko nízky, že by ste sa skôr niekoľkokrát otrávili alkoholom. Napriek tomu štúdie v Journal of Studies on Alcohol tvrdia, že thujon má negatívne účinky na pozornosť. Znižuje čas reakcií a spôsobuje, že subjekt zameriava svoju pozornosť do centrálneho poľa videnia. Podľa inej štúdie konzumenti vyšších dávok thujonu vo zvýšenej miere zakúšajú reakcie „falošného poplachu“. Ide o prehnané reakcie, ktoré možno očakávať hlavne pri zvýšenom stupni znepokojenia a strachu.
Čo s vami absint urobí? Niektorí pijaci opisujú účinky absintu ako stav prozretia, oslobodenia alebo otvorenia mysle. Najčastejšou skúsenosťou býva akási striezlivejšia opilosť. Znalci tvrdia, že tieto stavy môžu byť vyvolané širokou škálou bylín, z ktorých niektoré pôsobia ako stimulant, iné ako sedatívum. Niektorí uvádzajú, že absint u nich vyvoláva živé sny. Chcete absint vyskúšať? Podľa ortodoxných milovníkov zeleného nápoja musí pravý absint obsahovať pelynok, aníz, fenikel a prejsť destiláciou. Väčšina českých absintov týmto kritériám nevyhovuje: „svätú trojicu“ bylín neobsahuje vôbec alebo vo veľmi malom množstve. K ďalším výrobným prehreškom patrí vynechanie destilácie konečného macerátu, preto sú české absinty tak horké. Absint nebol zamýšľaný pre priamu konzumáciu, znalci ho preto pijú riedený. Obvykle sa používa tri až päť dielov ľadovej vody na jeden diel absintu. Až správnym nariedením získa nápoj pravú aromatickú chuť! K absintu neodmysliteľne patrí sprievodný rituál, ktorý vášmu pitiu dodá kúzlo a romantiku. Absint sa pomaly a starostlivo pripravuje, ale aj pomaly popíja, skôr len usrkáva. Nápoj krásne mení farbu. Absint sa skladuje približne rovnako ako červené víno - v tmavom prostredí s izbovou teplotou.