Miloslav Láber, známejší pod umeleckým menom Whisky, je frontmanom legendárnej skupiny Slobodná Európa, ale jeho životný záber siaha ďaleko za hranice hudobnej scény. Je režisérom, pilotom, vášnivým cestovateľom a fotografom, ktorý za posledných pätnásť rokov navštívil takmer osemdesiat krajín sveta. Jeho cesty ho zaviedli do odľahlých kútov našej planéty, od exotického Maroka a Indonézie, cez Kolumbiu a Irán, až po nehostinné oblasti Sibíri a tajomnú Severnú Kóreu. Tieto skúsenosti formujú jeho pohľad na svet a vedú ho k hlbokému uvedomeniu si hodnôt, ktoré často prehliadame v každodennom živote.
Od hudby k objavovaniu sveta: Cesta Miloslava Lábera
Whisky, vlastným menom Miloslav Láber, sa narodil v roku 1969 a vyrastal v Nitre a Bratislave. Jeho hudobná kariéra odštartovala v roku 1989 sformovaním skupiny Slobodná Európa, s ktorou nahral niekoľko dnes už kultových albumov. Okrem hudby sa však vždy venoval aj iným vášňam. Medzi ne patrilo pilotovanie lietadla, ktoré mu umožnilo vidieť svet z vtáčej perspektívy, a predovšetkým cestovanie. Práve cestovanie sa stalo neoddeliteľnou súčasťou jeho identity, formovalo jeho názory a prinášalo mu neoceniteľné životné skúsenosti. Sám priznáva, že túžba spoznávať svet v ňom driemala už od detstva, pričom v dospelosti sa táto závislosť len prehĺbila. Počas svojho života navštívil už viac ako 80 krajín, čo mu poskytlo jedinečný pohľad na rozmanitosť ľudstva a planéty.
Cestovanie ako liek na povrchnosť a konzumný spôsob života
Whiskyho cesty sa vyznačujú vyhýbaním sa klasickým turistickým pasciam a zameraním sa na miesta, kde je ešte zachovaná autenticita a ktoré zatiaľ neboli pohltené globalizáciou a masovým turizmom. „Hnusí sa mi povrchnosť, plytkosť a lacnota modernej konzumnej spoločnosti,“ vyjadruje sa spevák. Preferuje hlboké ponorenie sa do miestnej kultúry, kde sa stretáva s ľuďmi, zdieľa s nimi ich každodenný život, jedlo a príbehy. Tento prístup mu umožňuje zažiť skutočnú podstatu krajiny a jej obyvateľov.
Príkladom je jeho návšteva odľahlých horských oblastí, kde sa ubytoval u miestnych obyvateľov, pomáhal im pri dojení kráv a stal sa súčasťou ich sveta. Tieto zážitky sú pre neho oveľa cennejšie ako návšteva známych pamiatok. Upozorňuje na to, že takéto miesta ubúdajú, pričom ako negatívny príklad uvádza výstavbu cesty okolo Annapurny v Nepále, ktorá podľa neho zničila krásu tejto oblasti. Podobne spomína miznutie chránených pláží, kde sa liahli korytnačky.
Uvedomenie si vlastného blahobytu a hodnôt
Po návšteve osemdesiatich krajín si Whisky začal oveľa viac vážiť to, kde žije. Uvedomil si, že približne osemdesiat percent obyvateľov planéty má nižšiu životnú úroveň ako priemerný Slovák. „Hoci doma právom nadávame na korupciu a politiku, mali by sme si oveľa viac vážiť to, ako dobre sa máme,“ zdôrazňuje. Sprcha s teplou vodou, možnosť kúpiť si, čo chceme, autá, vzdelanie pre deti, sloboda vierovyznania a dlhodobý mier nie sú samozrejmosťou.
Tieto poznatky ho viedli k pochopeniu, že šťastie spočíva v jednoduchých veciach. Stretnutie s ľuďmi žijúcimi v extrémnej chudobe, ktorí napriek nedostatku držia spolu a nachádzajú radosť v hre, ho zasiahlo. „Chudoba zbližuje a človeku z nášho sveta to ukáže, že všetko je inak.“ Tieto skúsenosti inšpirovali jeho životnú prioritu - svätý pokoj.
Cestovanie sólo: Hlbšie prepojenie s exotikou a sebapoznanie
Whisky preferuje cestovanie sám, pretože verí, že vtedy sa dá najlepšie „vyčistiť hlava“ a naplno vnímať okolie. „Keď niekam idete s partiou, alebo čo len s jedným kamarátom, ochudobňujete sa o samotnú exotiku danej krajiny.“ Samota a ticho mu umožňujú hlbší kontakt s miestnymi ľuďmi, ktorí ho často zavedú na miesta, o akých by sa inak nedozvedel. Tieto interakcie, vrátane pozvania na autentické jedlo a rozhovory o živote, považuje za najcennejšie. Okrem toho, ako sám hovorí, je doma „presocializovaný“, a preto mu samota a ticho robia dobre.
Finančná dostupnosť cestovania a praktické rady
Napriek tomu, že cesty vyzerajú na prvý pohľad finančne náročne, Whisky tvrdí, že to tak nemusí byť. Vďaka tomu, že sa cestovanie stalo aj jeho prácou prostredníctvom cestovateľských prezentácií, dokáže si svoje výpravy financovať. Zároveň však zdôrazňuje, že pokiaľ človek použije rozum, cestovanie nemusí byť drahé. Krajiny ako Vietnam, India, Nepál, Laos, Irán či Gruzínsko sú podľa neho také lacné, že na mesačný pobyt bohato stačí päťsto eur. Jeho rada znie: „Nech si stanovia, že pôjdu na svoju vysnívanú cestu, povedzme, o pol roka, a nech si rovno kúpia letenku. Ak treba, nech si na ňu pokojne aj požičajú.“
Severná Kórea: Zrkadlo absencie slobody a strachu
Jednou z najkontroverznejších destinácií, ktoré Whisky navštívil, je Severná Kórea. Jeho zážitky z tejto krajiny sú plné rozporov. Hoci bol svedkom moderných stavieb pripomínajúcich Dubaj a kvalitného ubytovania, celkový dojem bol depresívny. „Zabránia akémukoľvek styku s miestnym obyvateľstvom - aby si sa ty od nich nič nedozvedel a aby sa ani oni nič nedozvedeli od teba,“ opisuje situáciu. Nemilosrdná kontrola, absencia internetu a médií plných propagandy vytvárajú atmosféru strachu.
Whiskyho prejavil neposlušnosť voči režimu, keď pri preukazovaní úcty portrétom Kim Ir-sena a Kim Čong-ila ukázal prostredník. Uvedomuje si riziko, ktoré podstúpil, a prirovnáva ho k osudu Otta Warmbiera, ktorý dostal 15 rokov nútených prác. „Rozhodne by to vnímal horšie ako strhnutý plagát,“ pripúšťa. Napriek tomu považuje svoju návštevu za dôležitú, najmä preto, že po jeho prednáške o KĽDR si niektorí mladí ľudia začali vážiť, kde sa narodili.
Jeho skúsenosti z KĽDR sú hlboko znepokojujúce. „Ľudia tam žijú v absolútnej izolácii,“ hovorí. „Dodnes mám najhorší pocit z tých ľudí. Vidieť na uliciach, ako sa tí ľudia boja, aj teba, lebo si cudzinec.“ Svedectvo o zatknutí staršej ženy s vnučkou len preto, že sa krátko stretla s turistami, je mrazivé. Whiskyho zážitky zo Severnej Kórey poukazujú na temnú realitu totalitného režimu, kde strach a kontrola dominujú nad ľudským životom.
Severná Kórea - Tváre odcudzenej krajiny
Cestovateľské kino a knižná tvorba: Zdieľanie zážitkov
Whiskyho vášeň pre cestovanie sa neobmedzuje len na jeho osobné skúsenosti. Svoje zážitky a fotografie zdieľa prostredníctvom cestovateľských prezentácií, ktoré nazýva „cestovateľské kino“. Tieto podujatia mu umožňujú nielen sprostredkovať divákom atmosféru navštívených krajín, ale aj získať témy pre ďalšie výpravy. Jeho prvá výstava fotografií sa uskutočnila v Múzeu Andyho Warhola v Medzilaborciach, pričom výstava je putovná a plánuje sa s ňou pokračovať v ďalších mestách. Okrem toho vydal aj knihu fotografií, ktorá je rozšíreným katalógom k výstave.
Vplyv cestovania na pohľad na Slovensko
Cestovanie pre Whiskyho nie je len o objavovaní nových miest, ale aj o hlbšom sebapoznaní a formovaní pohľadu na domov. „Už dávno som si uvedomil, že to, čo žijeme tu na Slovensku, je vo svojej podstate luxus, o ktorom môže väčšina ľudstva iba snívať,“ priznáva. Chudoba, ktorú videl počas svojich ciest, ho naučila pokore a uvedomil si, ako minimálne spolu súvisí životná úroveň a skutočné šťastie. Jeho skúsenosti ho naučili vážiť si jednoduché veci a hľadať pokoj a spokojnosť v súkromnom živote, čo sa odráža aj v jeho hudobnej tvorbe a celkovom postoji k životu.
Budúce plány a nekončiaci objaviteľský duch
Napriek už absolvovaným cestám, Whiskyho túžba po objavovaní neutícha. Sníva o Patagónii, západnej Kanade, Aljaške, ale aj o Južnej Amerike a Afrike. Venuje sa aj odľahlým častiam Ruska, kde sa údajne zachovali zvyšky šamanskej kultúry. Hoci priznáva, že mu na to nemusí stačiť jeden život, jeho cieľavedomosť a otvorenosť novým zážitkom ho poháňajú vpred. Jeho život je dôkazom toho, že vášeň pre cestovanie, hudbu a objavovanie môže viesť k naplnenému a zmysluplnému životu.